Bolo to už veľmi dávno, keď sme o drogách len počúvali z amerických filmov a spájali si ich so slávnymi hviezdami šoubiznisu. Bohužiaľ, dnes to okrem filmov počujeme aj od svojich známych, detí či priateľov. Niekedy máme pocit, že zohnať drogu je jednoduchšie, ako kúpiť pečivo v sobotu poobede. Všetci vieme, že drogy sú zlé, vysoko návykové a zabíjajú. Napriek tomu aj v našom regióne nájdeme mnoho prevažne mladých ľudí, ktorí po nej siahnu. Môže to byť práve vaše dieťa ako v prípade jednej matky, ktorá zahodila strach a podelila sa s nami o svoje trápenie a pomohla tým možno práve vám.
,,Moje dieťa (budeme ho volať Filip) začalo s drogami omnoho skôr, ako som vôbec začala mať podozrenie. V tom čase mal 15 – 16 rokov. Bol v pubertálnom veku, čo je veľmi ťažké a zvláštne obdobie v živote pre každého z nás. S manželom sme pracovali na zmeny, takže bolo ťažké ustriehnuť ho, hlavne, keď sme mu dôverovali. Filip bol nadaný na športy, rozumný a pomáhal nám v domácnosti, čiže nebol dôvod na podozrenie. Po určitom čase sme si s manželom všimli, že má omnoho viac peňazí, ako sme mu dávali. Dozvedeli sme sa, že v škole, ktorú navštevoval, boli drogy. Logicky sme si dali do súvislosti, že práve on robí dealera. Zvedavosť z nepoznaného bola pre neho silnejšia ako strach, a tak to vyskúšal. Už po tretej dávke cítil, že drogu potrebuje. Filip začal s heroí- nom, zaraďujúcim sa medzi silné drogy. Spočiatku mu peniaze na dávky stačili, no dávku potreboval zvyšovať a financie dochádzali. Bol nútený kradnúť. Prvé bolo zlato, drahá kozmetika, elektronika, no a neskôr aj hotovosť. Za jeho drogové obdobie nám zatiaľ pokradol veci a peniaze za približne 500 000 tisíc korún. Nie raz sa mi stalo, že som v obchode otvorila peňaženku a nemala v nej ani halier. Vtedy sme už s určitosťou vedeli, že náš syn je narkoman. Trvalo dva roky, kým sme na to s manželom prišli. To už bol Filip po uši v drogách. V začiatkoch si dával veľký pozor na to, aby sa neprezradil a my nemali žiadne podozrenie. Keď už sme mali istotu, že je narkoman, neváhali sme ani sekundu a vybavili mu liečenie. Po návrate domov sa k drogám opäť vrátil. Liečenie absolvoval dohromady šesťkrát, no neúspešne. Skôr či neskôr opäť siahol po droge. Nechal školu, aj všetky záujmy. Nič nebolo dôležitejšie ako droga. Filip bol vždy milý, ale droga z neho spravila bezcitného a agresívneho človeka s výbuchmi zlosti. V poslednej dobe potreboval heroín tri až štyrikrát za deň a jedna dávka stojí približne 300 korún. Filip nie je schopný pracovať a sústrediť sa. Jediné, pre čo žije, je droga. Nemá zábrany, vie len, že ju potrebuje a jediná možnosť, ako sa dostať k peniazom, je krádež. Keď niečo ukradne, túla sa po vonku. Bojí sa prísť domov alebo sa nám po tom všetkom hanbí pozrieť do očí. Je v bludnom kruhu, z ktorého sa nevie dostať. Na jednej strane je fyzicky závislý no na druhej strane aj psychicky, čo je podľa mňa omnoho horšie, pretože drogou si kompenzuje komplex alebo niečo iné. Keď sa Filip vrátil z liečenia bol fyzicky ,,čistý“, no podvedome drogu stále potreboval aj napriek tomu, že vedel čo ho čaká. Pri absťáku má vysoké teploty, celé telo sa mu chveje, zatína zuby, má kŕče v bruchu a kŕč mu vytáča aj končatiny. Má narušený spánok a zlé, až strašidelné sny. Bojí sa preto zaspať, má strach, že už sa nezobudí. Veľakrát ma pri absťáku prosil na kolenách a plakal, aby som mu dala peniaze na drogu. Možno si poviete, že som to nemala spraviť, ale ja som mu tie peniaze dala. Pýtate sa prečo? Bála som sa, že mi zomrie. Nikto ma nemôže súdiť, pretože nevie aké to je. S manželom sme skúšali všetko. Možné i nemožné. Dohováranie, vyhodenie z domu, liečenia, no nič nezabralo. Filip má pocit neskutočnej krivdy a ľutuje sa. Všetci okolo sú na vine, že on prepadol drogám a vydiera nás rôznymi formami. Neskôr ho to mrzí, ale v amoku neberie ohľad na druhých. Je úplne jedno či je to mama, otec, sestra alebo brat. Prvoradá je droga a všetko ostatné musí ísť stranou. Najprv sa na neho hnevám a mám zlosť, ale potom si pomyslím, že je to moja krv, moje dieťa, akékoľvek už je.
Ako matku ma ubíja, keď je Filip zúfalý, plače od bolesti a prosí o pomoc. Nevie, čo má robiť. Pre rodiča je to peklo na zemi. Najhoršie je vedomie, že mu pomôcť nedokážem. Jediný, kto to dokáže, je on sám. Sama som sa dlhú dobu trápila a obviňovala. Kládla si otázku, kde sme s manželom urobili chybu? Hrozil nám dokonca aj rozpad manželstva. Museli sme sa však naučiť žiť a vyrovnať sa s vedomím, že naše dieťa je narkoman. No ja stále dúfam, že nastane zlom a s drogami skončí. Drogy neničia život len jemu, ale celej našej rodine.
Autor: Kristína Falťanová