jovej reprezentácie Slovenska z nemeckých médií.
- V tejto objavujete s legionárskymi spoluhráčmi v útoku. S Kanaďanom Davom McLlwainom a Švédom Danielom Rudslättom ste vytvorili najúdernejšiu formáciu. Na ľade si výborne rozumiete. Čím to je?
- Som rád, že hrám s mimoriadne technickými a vyspelými hráčmi, s ktorými si výborne rozumiem. Pre legionára je ťažké presadiť sa do prvých dvoch formácií, pretože v Nemecku musia byť legionári na úrovni, inak by sa klub s nimi rozlúčil. Je tu tvrdá konkurencia. Tréner Hicks nám verí, a to nám dodáva sebavedomie.
- Nie je vám trošku smutno, že ste v Kolíne sám, keďže za klub nehrajú žiadni Slováci?
- Ale ani nie. Ja vychádzam dobre so všetkými spoluhráčmi, nemám s nimi žiadne problémy. Prítomnosť nejakého Slováka by bola pre mňa príjemná zmena, ale neberiem to tragicky, že nemám v tíme krajanov.
- Súperi si však na vás už dávajú väčší pozor a veľmi dobre si uvedomujú, odkiaľ im hrozí najväčšie nebezpečenstvo.
- Áno, je to rovnaké ako minulú sezónu. Aj my sme mali také obdobie, keď sa nám vôbec nedarilo. Našej formácii to prestalo padať a prekonávali sme menšie ťažkosti. Ani ja som nemohol skórovať a nevedel som si vysvetliť, kde sa stratila naša forma. Našťastie sa to ustálilo a dúfam, že už to bude len lepšie.
- Čo sa dá robiť, keď hráč márne naháňa svoju formu?
- Skúšal som všetko. Ak strieľate a nepadne vám tam nič ako mne takú dlhú dobu, pokúšate sa zmeniť zabehané rituály. Skúšal som sa o väčšiu užitočnosť pre mužstvo, viac som prihrával, chodil do súbojov, skrátka chcel som byť užitočný pre mužstvo.
- Menili ste aj hokejky?
- Áno, Pokúšal som sa ja o zmenu hokejky. Ale neskôr som sa vrátil k osvedčeným hokejkám. (smiech)
- Tréner Kolínu Alex Hicks o vás povedal: „Ivan je typ tichého chalana, ktorý jednoducho príde a strelí 35 gólov. Je to pravý líder.“ Teší vás to?
- Samozrejme, že pochvala trénera poteší, ale ja musím bojovať ďalej, aby sme mohli byť všetci spokojní.
- Hrávali ste aj v najprestížnejšej lige sveta NHL. Počas vášho pôsobenia v Amerike ste vážili 106 kilogramov. V súčasnosti ale vážite len 96 kilogramov, čo znamená, že ste schudli prakticky 10 kilogramov. Ako je to možné?
- To neviem (smiech). Ale nie, príčina je v zmene štýlu, ktorý som musel absolvovať v Amerike. Tam som nehrával často a keďže som veľký jedák, pribral som. Navyše som si dosýta užil spánok, takže moja váha išla hore. V Nemecku je to iné. Tu sme neustále v jednom kolotoči a tak nemám toľko času na podobné slasti. Je to jednoznačne v tých štýloch. Inak žije hokejista v Amerike a inak v Nemecku. Ak hráte veľa, tak schudnete. Som rád, keď si môžem po zápase ísť ľahnúť, aby som načerpal nové sily.
- Aký to je pre vás pocit vidieť syna ísť v otcových šľapajach?
- Je to neopísateľný pocit vidieť syna stáť na korčuliach. Len nedávno bol prvýkrát na ľade aj s ostatnými chlapcami. Som rád, že sa venuje hokeju. Je to zábava.
- Je pravda, že váš syn povedal, že chce hrať za San José Sharks?
- Áno, je to kvôli ich logu. Žralok sa mu skrátka páči.
- Pochádzate z Levíc, ale vaším materským klubom je Nitra. Z Levíc do Nitry to je zhruba 30 minút cesty. Ako to vlastne s vami bolo vo vašich hokejových začiatkoch?
- Chodil som do školy do Nitry a aj hokej som začal hrávať v Nitre. Levice sú malé mesto a keďže tam nebol hokej na najvyššej úrovni, rozhodol som sa pre Nitru. Zo začiatku som hral v B-tíme, o rok neskôr ma už posunuli do A-tímu. V začiatkoch som mal dobrých trénerov, ktorí mi pomohli. Môžem ale tiež prezradiť, že som v mladosti vážne uvažoval nad futbalom, ale napokon zvíťazil hokej.
- Myslíte na olympiádu vo Vancouveri 2010?
- Nemyslím si, že mám veľké šance sa tam dostať. Slovensko má veľa hráčov v NHL a obzvlášť útočníkov. Takže veľké šance tomu nedávam. Hráči NHL majú špičkovú kvalitu. Možno, keby som hral obrancu, lebo tých máme v Amerike menej (smiech).
- Rozprávate plynulo po nemecky. Ako je to teda s vašou nemčinou?
- Učím sa po nemecky už nejakú dobu. Tento rok už nielen ja, ale aj moja žena hovoríme plynulo po nemecky. Sme tu už tri roky a keď sme prišli, nevedeli sme ani jedno slovo. Máme učiteľku, ktorá nás doučuje, takže robíme pokroky.
* * * *
Podľa agentúrnych správ sa anabáza Ivana Čiernika v Kolíne blíži ku koncu a od budúcej sezóny by mal zmeniť dres. Z Nemecka sa ale sťahovať nebude, mal by pôsobiť v Krefelde. Mužstvo prešpikované Slovákmi (Milo, Pavlikovský, Škovira) by rado produktívneho hráča získalo. Tak či onak, Ivanovi prajeme v Nemecku ešte veľa strelených gólov a športových úspechov.
Preložil a spracoval ĽUBOŠ RÁC
