Priznám sa, pri pohľade na otužilca mnou poriadne zatriasla zima. Bŕŕ, povie si väčšina z nás. No sú aj takí, pre ktorých je studená voda paráda. Ivan Gazdík (42 rokov) z Brehov je jedným z nich. Keď sa vynoril, teplota povrchu kože na tele mala 6 stupňov, čo znamená, že sa ochladila o tridsať stupňov. Ivan sa cíti výborne a súhlasí s tvrdeniami odborníkov, podľa ktorých pobyt v ľadovej vode pôsobí blahodarne na ľudský organizmus. V rámci pravidelného tréningu plával 10 minút. Trénuje dvakrát do týždňa, striedavo v Tajchu a v Hrone, no a nedele trávi s ostatnými členmi klubu na rôznych plaveckých podujatiach. Podporuje ho aj manželka Majka, ktorá vždy jeho výkony sleduje cez „oko“ kamery a päťročný syn Števko, ktorý si s ocinom často spieva hymnu ľadových medveďov. Viac sa o nevšednom Ivanovom koníčku dozviete z nasledujúceho rozhovoru.
Prečo ste sa rozhodli pre takýto koníček?
Vždy som mal v hlave zafixované, že sa chcem venovať práve tomuto. Voľakedy som už robil jeden extrémny šport - železného muža (plávanie, beh, cyklistika), dvakrát som ho zdolal, v roku 1985 a 1987. Enormnými záťažami však prišli problémy s bedrovými kĺbmi, preto som prestal robiť šport aktívne. Príležitostne si zahrám tenis, v lete veľa plávam, ale vždy som vedel, že chcem vyskúšať aj zimné plávanie. Túto zimu prišlo definitívne rozhodnutie začať. Psychicky som sa na tento krok pripravoval už dávnejšie. Podrobnosti som si naštudoval v knihe „Ľadové medvede v ľudskej koži“ z pera Pavla Dinku.
Kedy a ako ste začali?
S otužovaním som začal vlani 3. decembra v Tajchu, voda mala vtedy 6 stupňov, vzduch 7. Prvýkrát som bol vo vode 4 minúty. Odvtedy som plával pravidelne. Na Štedrý deň som sa odhodlal ísť na Zlaté Piesky, z internetu som sa dozvedel, že tu organizujú zimné plávanie členovia klubu Ľadové medvede. Práve tam som sa s nimi zoznámil a postupne som s nimi chodieval na ďalšie akcie. Bol som v Senci na Troch kráľov, ale aj v Štúrove, kde sa plávalo cez Dunaj. Nedávno, 17. februára, som absolvoval Český pohár v zimnom plávaní v rieke Dyje.
S akými cieľmi a plánmi ste sa rozhodli pre zimné plávanie?
Najmä kvôli zdraviu, ale aj kvôli športovému vyžitiu. Chcel som na vlastnej koži skúsiť, čo s človekom urobí pobyt v ľadovej vode.
A čo to s človekom urobí?
Musí byť odhodlaný k tomuto kroku, musí mať sebazaprenie, najmä vo chvíli, keď vchádza do studenej vody, potom je to už dobré. Keď sa človek vynorí, cíti sa nadľahčovaný, uvoľňujú sa tzv. endorfíny šťastia, mám pocit spokojnosti. Cítim sa akoby zobudený, v studenej vode si oddýchnem duševne aj telesne. Predtým ma občas bolievali bedrové kĺby, studená voda mi na to stopercentne pomáha.
Treba prejsť lekárskou prehliadkou skôr, ako sa človek rozhodne pre zimné plávanie?
Ak sa niekto odhodlá a rozhodne, mal by prejsť lekárskou prehliadkou. Pre športovcov by tá studená voda nemal byť nejaký problém. Je totiž dokázané, že studená voda pomáha vyšším športovým výkonom. Z bežného ľudského hľadiska je to veľmi osviežujúce a je z toho fajn pocit. Myslím si, že to môže robiť ktorýkoľvek zdravý človek.
V akej najstudenšej vode ste sa doteraz kúpali?
Nula stupňov, prvýkrát v Hrone pred Silvestrom 30. decembra 2006, vzduch mal -2, voda 0 stupňov a bol som v nej 4 minúty. Najdlhšie som bol vo vode 15 minút v Tajchu, bolo to na Valentína. Hranica pobytu v studenej vode by nemala presiahnuť 22 minút.
Aké sú reakcie ľudí okolo teba, keď ťa vidia v zime plávať?
Každý sa neveriacky pozerá a čuduje, čo tam „nacvičujem”. Rybári sa zvyknú pýtať, aká je voda. V každom prípade je to tu v okolí ešte stále nezvyčajné, takže aj reakcie ľudí sú rôzne. Ale nezvyčajná je aj táto zima. Pre nás, ľadových medveďov, je dosť teplá a chýbajú nám ľadové kryhy.
Máte nejaký konkrétny sen a ciele, ktoré chcete v zimnom plávaní dosiahnuť?
Pre mnohých vytrvalostných plavcov je cieľ preplávať kanál La Manche. Zoltán Makai z klubu Ľadových medveďov preplával v roku 2002 tento kanál ako prvý Slovák Chce to však poriadny tréning a prípravu. Mojím cieľom je zatiaľ dobre obstáť na budúci rok v Českom pohári v sezóne 2007/2008, v diaľkovom a zimnom plávaní. Pokiaľ ide o diaľkové plávanie, najbližšie sa chystám na 5 km maratón koncom mája na Zlatých Pieskoch v Bratislave.
Ste členom klubu Občianskeho združenia Ľadové medvede, takže aspoň s nimi sa necítite v zimných vodách osamelý...
Je to bratislavské občianske združenie a som rád, že som dostal príležitosť stať sa jeho členom. Pravidelne sa každú nedeľu stretávajú na rôznych tokoch slovenských riek, z vlastnej skúsenosti už môžem potvrdiť, že tieto akcie majú vynikajúcu atmosféru. Od neskorej jesene do skorej jari máme bohatý program, tento rok by sezóna mala končiť v Gabčíkove. Pred plávaním si vždy zaspievame našu hymnu (zložil ju Martin Babjak), trikrát vzdáme hold studenej ľadovej vode a obyvateľom miest, kde plávame.
V regióne máš nejakých kolegov, kamarátov, ktorí sa tomuto koníčku venujú?
Nie, tu to nemá tradíciu. Hľadal som aj sympatizantov, ktorí by tiež podporili myšlienku zimného plávania. Dvakrát sa so mnou boli okúpať v Hrone dvaja tunajší odvážlivci, ale intenzívne sa tomu ďalej nevenujú. Ak sa však niekto pohráva s myšlienkou venovať sa zimnému plávaniu, budem rád, keď sa mi ohlási.
Autor: VANDA PRANDORFYOVÁ
