Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Zahraničie ich očarilo, skúsenosti si vážia

Zahraničie, mnohých z nás láka, mnohých desí. Prečo chodia ľudia do zahraničia? Aby sme to zistili vyspovedali sme štyroch ľudí, ktorí sa rozhodli študovať, pracovať a žiť v rôznych kútoch sveta.

Študovali v zahraničí

V škole sa fajčilo
Lucia Baková: ,,Ako študentka vysokej školy som mala možnosť využiť študijný program Erazmus. Je to výmenný študijný pobyt v rámci európskych štátov. Pokladala som to za zaujímavú výzvu, a tak som to vyskúšala. Možnosť poznať študentský život a učebné osnovy v inej krajine a popri tom sa zdokonaliť v cudzom jazyku,vv ma lákala. Úspešne som absolvovala výberové konanie, získala štipendium a jeden semester som študovala na vysokej škole v Berlíne. Úroveň vyučovania bola vyššia ako na Slovensku, skutočne ma to milo prekvapilo. Dosť ma však, ako nefajčiarku, šokovala skutočnosť, že študenti mohli v priestoroch školy pokojne fajčiť.
Počas pobytu v Berlíne som bývala na medzinárodnom internáte. Nemci si zakladajú na súkromí, a tak aj my, študenti, sme mali samostatné izby a dostatok svojho priestoru v porovnaní s internátmi na Slovensku. Tu som mala možnosť spoznať aj študentov z iných krajín. Napríklad Rusov, Ukrajincov, Britov, Američanov, Arméncov a Azerbajdžancov. Na škole sme mali prednášky, na ktorých študenti mali možnosť prezentovať svoju krajinu. Prostredníctvom ich rozprávania som spoznala aj iné krajiny.
Okrem študentského života ma očaril aj samotný Berlín. Množstvo historických pamiatok, hradov a zámkov, moderná architektúra a prekrásne parky. Nedá mi nespomenúť perfektne prepracovanú hromadnú dopravu a metro. Štúdium v zahraničí odporúčam všetkým, ktorí majú tú možnosť, pretože tie zážitky a skúsenosti sa nedajú ničím nahradiť. Jednoznačne toto štúdium bolo pre mňa v mnohých oblastiach prínosom. Hlavne preto, že som sa zdokonalila v nemeckom jazyku, vďaka ktorému dnes môžem vykonávať svoju prácu. Neľutujem to, a keby som bola mladšia a mala tú možnosť, išla by som opäť.“
Spolužiaci z celého sveta
Janka Falťanová: ,,Keď som sa rozhodla, že chcem ísť študovať do zahraničia, navštevovala som tretí ročník strednej školy. Túžila som sa zdokonaliť v anglickom jazyku a vidieť život ,,za veľkou mlákou.“
Šesťmesačný pobyt a náhradnú rodinu v Amerike mi zabezpečila agentúra zaoberajúca sa výmennými pobytmi študentov. Bývala som v štáte Missouri. Jeho hlavným mestom je známe St. Louise. Moja náhradná rodina mala rodinný dom v malom mestečku Washington, len pár kilometrov vzdialenom od hlavného mesta. Tu som bývala a navštevovala strednú školu Washington high school. Chodila som do zmiešanej triedy. Bolo to veľmi vtipné, keď všade okolo mňa sedeli Číňania, Japonci, Thajčania, Nóri, Nemci, Brazílčania a spolužiaci z Azerbajdžanu. Každá tvár iná. V škole sa od nás očakávalo viac ako od domácich študentov. Pedagógovia boli veľmi milí, starostliví a naozaj chceli, aby ich študenti boli úspešní. Takýto prístup som u prevažnej väčšiny našich slovenských učiteľov, bohužiaľ, nenašla. Učivo na školách nie je tak podrobné ako u nás. Venujú sa viacerým oblastiam, ale len všeobecne. Je to podľa mňa múdre, pretože domáci študenti majú väčší prehľad. V školách sa organizovali rôzne súťaže vedomostného charakteru. Jednej som sa zúčastnila a umiestnila som sa na prvom mieste. Dodnes sa na tom zabávam, že Slovenka študujúca v Amerike vyhrala prvé miesto v nemeckom jazyku.
Okrem štúdia som sa venovala aj poznávaniu pre mňa vysnívanej Ameriky. Bola som na Floride, v New Yorku, v Severnej a Južnej Karolíne a na školskom výlete v Memphise – meste jazzu. Videla som Grace land, čo je sídlo Elvisa Prestleyho, prerobené na múzeum.
Mojím najkrajším zážitkom bola slávnostná pomaturitná ceremónia – Graduation. Mala som oblečený talár s farbami školy a spoločne so všetkými študentmi sme vyhodili čiapky do vzduchu. Je to ich tradícia a skutočne čarovná chvíľa v živote študenta. Pobyt v Amerike bola pre mňa úžasná skúsenosť. Páči sa mi, ako žijú a že život môže byť aj lepší ako na Slovensku. Viem, že do Ameriky sa určite vrátim.“

Skryť Vypnúť reklamu


Pracovali v zahraničí

Zažila atentáty
Lucia Baková: ,,Pracovať do amerického Washingtonu D. C. som sa dostala prostredníctvom študentského programu Work and Travel. Moji spolužiaci, ktorí tam pracovali rok predtým, mali dobré skúsenosti so zamestnávateľom, tak som si povedala, že to skúsim aj ja. V Amerike som bola dvakrát, dohromady jeden rok. Absolvovala som záchranársky kurz a pracovala ako plavčíčka pri hotelovom bazéne.
Keď som tam bola prvýkrát, to bol pre Ameriku osudný rok 2001. Obdobie atentátov na dvojičky v New Yorku a Pentagon vo Washingtone D.C. V tom istom roku bol pre obyvateľov Washingtonu D.C., teda aj mňa, hrozbou ostreľovač, ktorý spolu so svojím maloletým synom náhodne vyberali a chladnokrvne zabíjali ľudí. Násilie bolo veľmi nepríjemnou súčasťou môjho pracovného pobytu v zahraničí. Po tejto skúsenosti som bola rada, že idem domov, pretože na Slovensku človeku takmer nič nehrozí. Po čase som išla do Washingtonu D. C. pracovať aj druhýkrát. Vtedy som už mala v sebe pocit istého vnútorného nepokoja, pretože stále varovali pred ďalšími útokmi. Dokonca sa mi stalo, že mi polícia prišla prehľadávať byt z dôvodu bezpečnosti. Robili aj rôzne iné opatrenia proti terorizmu. Kriminalita a atentáty sú, bohužiaľ, súčasťou Ameriky.
Napriek tomu mám aj množstvo pekných zážitkov. Precestovala som USA z východu na západ severnou stranou. Navštívila som Virgíniu, Indianu, Wyoming, Wisconsin, Iowu, Arizonu a Kaliforniu. Najviac sa mi páčil Grand kaňon a Yelovstonsky národný park. Na výlete som bola aj v New Yorku, Chicagu a San Fransiscu. Najviac ma očarilo San Francisco.
Zamilovala som si pravú americkú pizzu, chocolate chips cookies a čínske jedlá. Dnes sa už nečudujem, prečo väčšina Američanov trpí obezitou. Amerika ma uchvátila. Dá sa tam slušne zarobiť a páči sa mi ich životný štýl. Obyvatelia sú veľmi milí, priateľskí a komunikatívni. Pracovať v Amerike bola jedna z najlepších vecí, ktoré som v živote spravila. Naučila som sa výborne po anglicky, získala nové skúsenosti, videla kus Ameriky a spoznala, ako chutí život za oceánom. Ach, vedela by som si predstaviť žiť v Amerike ...“

Skryť Vypnúť reklamu

Nevie po rusky
Norbert Hrnčiar: ,,Som študentom strednej odbornej školy, ktorá mi umožnila a sprostredkovala prácu v zahraničí na pozícii čašníka. O túto prácu som mal záujem hlavne kvôli získaniu nových zručností a praxe, novým zážitkom a zdokonaleniu sa v nemeckom jazyku.
Miestom pobytu bolo alpské mesto Davos vo Švajčiarsku, kde som štyri mesiace pracoval vo štvorhviezdičkovom hoteli. Táto práca sa mi veľmi páčila. Bola na oveľa vyššej úrovni a finančné ohodnotenie bolo tiež omnoho príjemnejšie ako na Slovensku. Zákazníci boli príjemní a priateľskí. Za celé obdobie som sa nestretol so žiadnym sebectvom, osočovaním ani nadradenosťou.
Pracoval som v turistickom stredisku, kde sa konali rôzne atrakcie a podujatia. Vždy tam bolo veselo. Raz sa tam konala kvalifikácia na majstrovstvá sveta v biatlone, kde som mal možnosť vidieť veľa známych športovcov. Tiež som sa pracovne zúčastnil na oslavách mesta. V hoteli, v ktorom som pracoval, som nebol jediný cudzinec. Boli tam kolegovia z Nemecka, Rakúska, Talianska a Portugalska. V tejto súvislosti som si spomenul na môjho šéfa, ktorý si myslel, že Slovensko patrí do Sovietskeho zväzu a Slováci majú ruštinu v malíčku. Vždy ma preto posielal obsluhovať Rusov, ktorí poväčšine nevedeli žiaden cudzí jazyk. Jediná reč, ktorou ste sa s nimi dohovorili, bola ruština. Celý vtip bol v tom, že ja ruštinu nemám v malíčku. Viem z nej jediné slovo. Zdravstvuj. To bolo všetko, čo som si s nimi po rusky povedal. Bolo to zábavné. Naozaj mi tam bolo dobre, ale chýbala mi mamina strava a moja priateľka.
Na Švajčiarsku ma najviac fascinovala vyspelosť, životná úroveň, pekné a čisté prostredie. Získal som nové životné a pracovné skúsenosti, priateľstvá, zdokonalil som sa v nemeckom jazyku a čo je dôležité, naučil som sa postarať a spoliehať sám na seba. Po skončení strednej školy sa tam chcem vrátiť.“

Skryť Vypnúť reklamu


Žila v zahraničí

Pracovala v kostole
Juliana Fabríciová: ,,Do Ameriky som odcestovala za manželom. Jeho brat tam pracoval a žil už dlhé roky. Spolu s mojou, vtedy osemročnou, dcérou sme vycestovali za nimi. Bolo to v roku 1973. Bývali sme v New Yorku, v černošskej štvrti Bronxu. Manžel a jeho brat pracovali ako stolári. Dcéra nastúpila do základnej školy a ja som sa starala o domácnosť.
Začiatky boli ťažké, hlavne pre moju dcéru. Bola v novom prostredí, nemala žiadne kamarátky a nevedela ani slovo po anglicky. Život v Bronxe bol zlý. Veľké starosti mi robila hlavne kriminalita v našej štvrti.
Neskôr sa uvoľnilo miesto kostolníka v evanjelickom kostole na Manhattane. Bola to práca pre manželský pár s možnosťou bývania v byte, ktorý bol súčasťou komplexu. Príležitosť odísť z Bronxu sme hneď využili. Ja a manžel sme pracovali v kostole a dcéra prestúpila na inú školu. Rada spomínam na tie krásne nedeľné kázne. S dcérou sme vždy vyzdobili kostol kvetmi. Pekne sviatočne sme sa obliekli, manžel spustil zvony a vítal ľudí pri vchode. Na kázne do nášho kostola chodievali Slováci žijúci v Amerike, ale aj Američania. Boli sme skutočne ako jedna veľká rodina. Po skončení omše sme pripravili občerstvenie a dopoludnie trávili príjemnými rozhovormi. V období sviatkov sme s dcérou zdobili kostol a stavali stromček. Spievali sa koledy a deti z nedeľnej školy zahrali aj biblický príbeh. Na Slovensku som nikdy predtým ani potom nezažila nič podobné.
Tieto spomienky mi zostali v pamäti celý život. V Amerike sme žili desať rokov. Moja dcéra doštudovala s vyznamenaním a manžel išiel do dôchodku, tak sme sa rozhodli vrátiť na Slovensko. Na zlé skúsenosti si už naozaj nespomínam, tie sa rokmi stratia. Veď už mám 84 rokov. Ale tie pekné si pamätám dodnes. Radosť mi robí, že moja dcéra to tam statočne zvládla, vyštudovala a naučila sa perfektne po anglicky, vďaka čomu má dnes dobrú a stabilnú prácu. Som spokojná, že som si vyskúšala život aj niekde inde ako na Slovensku, ktoré bolo v období mojej mladosti nie práve vysnívaným miestom pre život. Preto som nabrala odvahu a zmenila to. Naučila som sa, že na nové skúsenosti, priateľstvá, no hlavne na zmenu života nie je nikdy neskoro. Keď som odchádzala do Ameriky, mala som 51 rokov.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 355
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 317
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 584
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 317
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 629
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 195
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 483
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 324
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 247
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 159
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Jelene rušia časť obyvateľov obce. Tí sa sťažujú na hluk

Podľa nich je tento rok situácia zatiaľ najhoršia.

Žiarska nemocnica zatiaľ bez obmedzení. Do štatistík pribudlo úmrtie v Novej Bani

V piatok popoludní bolo v žiarskej nemocnici na COVID pracovisku hospitalizovaných sedem ľudí.

V žiarskej nemocnici bolo v piatok na COVID-oddelení hospitalizovaných sedem pacientov. Ilustračné foto.

Kraj oslovuje zdravotníkov z ambulancií. Koľko ich príde, zatiaľ nevie

Na Orave sa na niektorých testovacích miestach vyskytol problém s nedostatkom zdravotníkov.

Plošné testovanie na koronavírus na Orave.

Obec požiada o výnimku pre školu, žiaci sa bez elektriny nemôžu vzdelávať

Rekonštrukčné práce dvoch vedení vysokého napätia majú trvať ešte niekoľko týždňov.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?