Má len 15 rokov, ale nošu snov tak plnú, ako sa len dá. Koniec júna minulého roka bol pre Levičana Lacka Barzóa, vtedy deviataka 6. Základnej školy v Leviciach, osudným. Keď sa so skupinkou priateľov šmýkal na tobogane do bazéna v areáli Margity – Ilony v Kalinčiakove, nešťastne si udrel krk. V dôsledku nárazu si roztrieštil piaty stavec krčnej chrbtice a úlomok z nej sa mu zapichol do miechy. Bezvládneho chlapca z vody okamžite vytiahli, nasledoval odvoz vrtuľníkom do Bratislavy. Ale ani okamžitá operácia nevrátila Lackovi cit do nôh a prstov rúk. Dnes spolu s rodičmi a bratom dúfa, že mu môžu pomôcť v ďalekej Číne...
„Keď sa Lacko prebral z narkózy po operácii krčnej chrbtice, chytil ma prstami za ruku tak pevne, až som sa prekvapila,“ hovorí mama Janka, ktorá po osemnástich rokoch opustila prácu v mliekarňach, aby sa mohla venovať svojmu synovi. Bolo to naposledy, čo Lacko zohol prsty. Začiatkom februára sa podrobil ďalšej operácii. Plastiku kože na kostrči si v Nitre vyžiadala mokvajúca preležanina. „Z liečenia v Kováčovej sme si ho doniesli domov s vysokými teplotami. Nič nepomáhalo, báli sme sa, že kvôli zápalu v oblasti kostrče príde aj o časť kosti. Operáciou tohto druhu by sa mohlo poškodiť hrubé črevo,“ hovoria o svojich nočných morách manželia Barzóoví. Nakoniec zásah do kosti nebol potrebný a Lacko sa ešte dva týždne v rámci hojaceho procesu nesmie posadiť do invalidného vozíčka. Potom, ako mama Jana a otec Ladislav potvrdzujú, nastúpi tréning sedenia v ňom. V septembri by Lacko po ročnom odklade rád nastúpil do školy. „Ak to nepôjde inak, tak aspoň externe,“ hovorí Janka Barzóová, ktorá si uvedomuje, že to nebude prechádzka ružovou záhradou. Spoločne už toho majú za sebou veru dosť. Popri náročných mesiacoch v nemocnici, na liečení a opäť v nemocnici hľadala pani Jana na internete kontakty na liečebné sanatóriá, lekárov, metódy: „V Čechách existuje sanatórium, zaoberajúce sa oživovaním buniek v mieche. Našli sme ho však neskoro. Operácie tohto druhu vykonávajú do mesiaca po úraze, nie po polroku,“ dodá smutne. Flintu do žita nehádže, pretože v rovnakom zariadení už skúšajú nové metódy, založené na rovnakom princípe. Barzóovci idú dokonca ďalej: „Čítali sme, že liečbou podobných poranení miechy sa zaoberajú v Číne. Oživujú bunky miechy pomocou buniek z pupočníkovej krvi. Našli sme kontakt na liečebňu a poslali list v angličtine. Teraz už musíme iba čakať.“
Nedávno upravil Lackov otec bezbariérovo malý trojizbový byt na piatom poschodí. Hoci spolu s manželkou verí, že Lacko nezostane doživotne odkázaný výlučne na ich pomoc, uľahčili mu podmienky existencie na maximum. Novú a prispôsobenú študentskú izbu obýva Lacko spolu s bratom Ľubošom. „Chceli to tak, hoci sme plánovali dať obom dostatok súkromia. Dnes sme ale radi, pretože chlapci spolu komunikujú stále rovnako. Aj keď Ľuboš denne odchádza na basketbalové tréningy a za priateľmi a Lacko zostáva medzi štyrmi stenami bez rovesníkov,“ hovorí jeho mama. Lacko sa však usmieva. Mať „ponorku“ z vlastného stavu nemá ani na rozume. Zo svojich rodičov si robí žarty a trpezlivo čaká na nádej s menom Čína. Vie, že bude potrebných veľa financií, i to, že záruku mu nikto nedáva. Spoločnosť mu robí notebook a priatelia na internete. A mama, ktorá s ním denne cvičí a v noci vstáva každé tri hodiny, aby ho vycievkovala a otočila na druhý bok. Každodenná starostlivosť už prináša svoje ovocie: Lacko má silnejšie ramená a pomocou rampy sa dokáže nadvihnúť. Cit v prstoch má, zatiaľ nimi ale nehýbe. Nádej, že raz bude sebestačný, neopúšťa celú rodinu. „Ak sa to podarí do dvoch rokov, Lackove šance stúpajú,“ uzatvárajú manželia Barzóoví s istotou. Do akej miery sa to podarí, závisí od mnohých vecí. Ale vôľa uzdraviť sa znamená polovicu úspechu...
KATARÍNA KOPCSÁNYIOVÁ
Ak chcete Lackovi finančne prispieť na rehabilitáciu, liečebné pobyty a iné výdavky súvisiace so zmiernením jeho životnej situácie, príspevok posielajte na účet s číslom: 7147146014/5600 – Dexia banka. Telefonický kontakt na Janu Barzóovú je 0904 948688.
