Výsledky Monitora 9 by mali byť základným kritériom pre prijatie na stredné školy, mali by byť aj meradlom úspešnosti medzi jednotlivými školami či krajmi, a taktiež by mali byť nápomocné pri rozhodovaní sa žiakov a ich rodičov pri výbere strednej školy.
Aký priebeh mal Monitor 9 v ZŠ na Ul. M. R. Štefánika, sme sa boli opýtať jej riaditeľky Moniky Dobrotovej. Deviataci akurát písali test zo slovenského jazyka.
„Monitor bojuje s dvomi názorovými pólmi, niektorí ho považujú za užitočný a potrebný, iní mu až taký význam nepripisujú,“ odpovedala nám Monika Dobrotová na otázku, aký význam má podľa nej Monitor 9 na základných školách. „Záleží totiž skutočne len na samotných stredných školách, ako budú pri prijímacích skúškach brať do úvahy výsledky monitora. Význam by mal monitor vtedy, keby sa v budúcnosti odbúrali prijímacie skúšky, čo je však dlhodobejšia vízia. Každá stredná škola má vypracované svoje vlastné kritériá pri výbere žiakov a ministerstvo nemá právo do nich zasahovať. Čo sa týka organizačnej stránky monitora, zadania sa otvárajú až ráno za prítomnosti vopred predpísaných ľudí, a to učiteľov, ktorí vykonávajú dozor a prvýkrát tohto roku aj za prítomnosti inštitútu pozorovateľov z inej školy. Museli sme si týchto pozorovateľov navzájom medzi školami povymieňať, preto sme sa my, žiarski riaditelia, dohodli, že dáme druhému stupňu okrem deviatakov riaditeľské voľno,“ informovala nás riaditeľka Monika Dobrotová. „V našej škole sme vytvorili 8 skupín asi po 15 žiakov, kde každý žiak sedí sám v lavici. Dozor v každej skupine zabezpečuje jeden učiteľ z tejto školy, a druhý z inej školy. Žiaci nemôžu používať žiadne iné pomôcky, len modré, prípadne čierne pero. Dostanú zadania a odpoveďové hárky. Najprv písali hodinu a pol test z matematiky, po prestávke hodinový test zo slovenského jazyka. V rámci ôsmych skupín máme vytvorenú jednu štvorčlennú skupinu žiakov so špeciálnymi
výchovno - vzdelávacími potrebami, ktorí majú navýšený čas. Túto skupinu tvoria dysgrafici, dyslektici a dyskalkulici. Podľa stupňa postihnutia môžu používať aj pomôcky, napríklad kalkulačku. V budúcnosti by snáď bolo dobré, keby pre takéto deti boli poskytnuté aj iné úľavy, napríklad keby mali riešiť menej úloh, alebo keby mali jednoznačne sformulované úlohy. Takéto deti totiž nedokážu monitor ani v predĺženom čase napísať tak ako ostatné deti.“
Riaditeľka školy nám ukázala už odtajnené pracovné a odpoveďové hárky. „V pracovných hárkoch žiaci robia výpočty, v odpoveďovom hárku označia krížikom jednu zo štyroch odpovedí. Vypracované odpoveďové hárky sa posielajú na štatistický ústav, kde budú spracované. Žiaci berú monitoring veľmi vážne, cítia ho ako prvú vážnu skúšku. Samozrejme, nájdu sa aj takí žiaci, ktorí len tipujú. Možno by však bolo vhodné pre budúcnosť pouvažovať aj nad tým, že by sa vytvorili dve kategórie testov. Pre žiakov, ktorí sa hlásia na gymnáziá a odborné štvorročné školy s maturitou a pre slabších žiakov, ktorí sa hlásia na učilištia,” dodala riaditeľka.
Po ukončení monitoru sa žiaci vyhrnuli z tried. Oslovili sme jednu z deviatačiek, Moniku Frindtovú, ako sa jej písali testy. „Test zo slovenčiny bol podľa mňa ľahší ako z matematiky. Z matematiky som dosť výsledkov len tipovala. Zo slovenčiny som, myslím, dopadla dobre a z matematiky asi tiež. Pripravovala som sa zodpovedne, navštevovala som krúžky a doučovania, riešila som testy. Pred monitorom som pociťovala veľký stres. Teraz je už po strese, idem domov a potom na tréning.“ Ďalší žiak, Miloš Čierny, k monitoru povedal: „Matematika bola ľahšia ako slovenčina, v teste zo slovenčiny bolo množstvo chytákov. Matematika skôr preverila našu všeobecnú inteligenciu. Dúfam, že som dopadol dobre, ale nechcem nič zakríknuť. Teraz idem domov a oddýchnem si hlavne od stresu, ktorý som pred monitorom prežíval.“
Učiteľka slovenčiny Anna Prôčková po ukončení a nahliadnutí do testu zo slovenčiny sa nám vyjadrila: „My, učitelia slovenčiny, sme nemohli robiť dozor pri teste zo slovenčiny. Preto sa mi test dostal do rúk až teraz. Myslím si, že obtiažnosť tohto testu bola dosť vysoká, mnoho vecí nie je vo vyučovacích osnovách. Len sčítaný a šikovný žiak mal predpoklady napísať tento test s dobrým výsledkom. Bolo treba veľmi pozorne čítať zadanie a dávať pozor na množstvo chytákov. Mnohí žiaci len tipujú výsledky. Máme skúsenosti z minulých rokov, že aj slabí žiaci, ktorí len tipujú, a práve majú šťastie, dokážu natipovať dobrý výsledok.“
Keď sme navštívili ZŠ na Ulici P. Jilemnického, bolo už po monitore. Učiteľský zbor akurát pracoval v zborovni na zapisovaní protokolu z Monitoru 9. Riaditeľ ZŠ Jozef Schwarz a zástupkyňa školy Soňa Haštová sa nám k práve ukončenému monitoru vyjadrili: „Novinkou pri tohtoročnom monitore bolo to, že sme mali určených externých pedagógov z iných škôl, ktorí robili dozor pri písaní testov. V našej škole sme mali vytvorených 5 skupín po 16 žiakov. V jednej z týchto skupiniek sme mali štyroch žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami. Žiaci sa vo všeobecnosti vyjadrovali, že test z matematiky bol ťažší ako zo slovenčiny. Ale tí dobre pripravení, podľa nás, nemali väčšie problémy test napísať dobre. Zhruba do mesiaca očakávame výsledky.”
A keďže nám nedalo, aj my sme sa skúsili otestovať, hoci aj bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy. Musíme uznať, že nad niektorými úlohami sme veru museli dlhšie rozmýšľať, kým sme našli to správne riešenie. Na našu obranu však musíme podotknúť, že bohužiaľ, už veľa rokov náš delí od deviatackých lavíc, ale počas našich životov sme už úspešne vyriešili množstvo monitorov s názvom život...
Autor: Slavomír Hudec
