Streda, 6. júl, 2022 | Meniny má Patrik, Patrícia

Hliník nad Hronom

Obec Hliník nad Hronom sa nachádza v nadmorskej výške 239 metrov na ľavom brehu údolia rieky Hron, medzi Štiavnickými vrchmi a pohorím Vtáčnika. Počet obyvateľov: 2 946 Rozloha: 11,322 km2

Prvé slávnostné zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Hliníku nad Hronom sa uskutočnilo vlani 14. decembra. V tento deň zložil svoj slávnostný sľub nový starosta Dušan Antal, ktorý predtým pracoval ako advokátsky koncipient. „Už 15. decembra som začal naplno vykonávať svoje pracovné povinnosti,“ vracia sa k prvému dňu vo funkcii starostu. V akom stave prebral svoj úrad, nechce veľmi komentovať. Podľa neho problémy sú na to, aby sa riešili a minulosťou sa zaoberať nebude. S úprimnosťou hovorí, že predvolebná kampaň bola korektná a nedochádzalo k žiadnym osobným útokom. Z jeho pohľadu sa viedla naozaj v slušnom duchu.
Jedným z bodov jeho volebného programu je aj rekonštrukcia materskej škôlky. „V tomto roku by sme chceli začať s opravou strechy, pričom počítame s dvomi zdrojmi. Jeden spočíva v tom, že pri raste ekonomiky bol výnos podielových daní oproti predpokladu pri tom istom spôsobe výpočtu približne o 1,5 milióna korún vyšší,“ vysvetľuje Antal. Počítajú aj s príjmom z predaja pozemkov pre odpočívadlo, ktoré sa bude realizovať v súvislosti s výstavbou R1. Tam majú zatiaľ nevyjasnené otázky ohľadom kúpnej zmluvy medzi obcou a Národnou diaľničnou spoločnosťou. Starosta dúfa, že táto situácia sa vyrieši najneskôr do konca mája a finančné prostriedky budú na účte obce. Pokiaľ ide o zdroje na rekonštrukciu chodníkov a miestnych komunikácií, budú ich hľadať cez štrukturálne fondy. Myslí si, že šancu na prvé čerpanie takýchto prostriedkov budú mať možno niekedy v septembri tohto roku. „Aj keby sa nám nakoniec nepodarilo získať peňažné prostriedky na realizáciu chodníkov, budeme ich musieť na tento cieľ v budúcoročnom rozpočte jednoducho vyčleniť,“ hovorí starosta.
V budúcnosti by chceli presunúť sídlo obecného úradu do budovy, v ktorej predtým sídlila základná škola. Túto zmenu majú v pláne zrealizovať aj za pomoci ministerstva financií, ktoré môže prispieť na individuálne potreby obecnej samosprávy aj z hľadiska rekonštrukčných prác. Žiadosť si musia podať do konca marca. Ak budú úspešní a finančné prostriedky im poskytnú, zmenu by chceli uskutočniť ešte v tomto roku.
V uplynulom období sa v súvislosti s Hliníkom veľa diskutovalo o výstavbe priemyselného parku. „Existuje doplnok k územnému plánu obce, na ktorom je zakreslený priemyselný park s rozlohou dvadsaťštyri hektárov. V tomto priestore už stavajú svoje prevádzky dve spoločnosti – NWS Casting a Tatranwood. Čo sa týka zostávajúcej plochy parku, k dnešnému dňu je nezazmluvnených ešte približne 12 hektárov. Momentálne však vedieme rokovania, ktorých pozitívny výsledok by znamenal, že zostávajúca plocha parku bude zaplnená,“ približuje problematiku Antal.
Hlinícky starosta má v pláne aj individuálnu bytovú výstavbu v časti Hrabiny. Problém však vidí v tom, že zatiaľ neboli identifikovaní vlastníci dotknutých pozemkov. Ohľadom ceny pozemku v tejto lokalite treba myslieť na to, akú bude mať hodnotu po jeho úprave. Treba tam naťahať všetky siete, vybudovať pozemnú komunikáciu, chodníky a zasadiť nejakú zeleň. „Ak by ceny pozemkov neúmerne rástli, mnohé z plánovaných projektov môžu stroskotať práve na nedostatku financií,“ hodnotí realisticky.
Najviac si nový starosta oddýchne pri športe, aj keď ako sám hovorí, v ostatnej dobe ho dosť zanedbáva. „Mám veľmi rád futbal a v minulosti som hrával okrem hokeja aj stolný tenis. Teraz si raz za čas idem zabehať, alebo zacvičiť. Po takejto fyzickej aktivite sa cítim naozaj oddýchnutý,“ uzatvára starosta.



Historický exkurz
Prvou písomnou zmienkou o existencii obce je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075. Pomenovanie Hliník, v maďarskom jazyku nazývaný Geletnek, si obec vyslúžila v dávnoveku pre jej ílovitú a hlinitú pôdu celého chotára.
V roku 1440 dal postaviť Ján Jiskra z Brandýsa opevnený hlinícky kaštieľ s priestrannými pivnicami a podzemnými tajnými chodbami. V roku 1678 bol úplne zničený. Neskôr ho obnovili a stal sa sídlom hliníckej lesnej správy. V polovici 15. storočia sa Hliník nad Hronom stal po udelení trhových výsad kráľom Matejom Korvínom dôležitým obchodným mestečkom. Roku 1494 získala obec mestské výsady. Jej obyvatelia sa zaoberali výrobou mlynských kameňov viac ako 600 rokov, preto sa aj v erbe objavuje mlynský kameň s kamenárskymi kladivkami. Venovali sa tiež povozníctvu, poľnohospodárstvu, pivovarníctvu, mlynárstvu, chovu dobytka, obuvníctvu, krajčírstvu a včelárstvu.
Turci obec spustošili v roku 1627.
V roku 1768 postavili pred kostolom súsošie Golgoty, neskôr tiež kaplnku na Kalvárii a postupne krížovú cestu. Od roku 1960 je obec súčasťou okresu Žiar nad Hronom.


Modernizácia hliníckej základnej školy


Základná škola v Hliníku nad Hronom prešla v uplynulom období viacerými zmenami. Predtým sa nachádzala v dvoch budovách. V súčasnosti sídli v jednom areáli, kam po rekonštrukcii jednej z budov premiestnili tri triedy. Jedným z úspechov tejto školy je víťazstvo v súťaži o najlepší školský časopis, ktorú organizovalo Centrum voľného času v Žiari nad Hronom. Na tomto podujatí sa zúčastnilo asi desať rôznych škôl z celého regiónu a práve hlinícka získala v silnej konkurencii zaslúžené prvé miesto s časopisom Poškolák. Od minulého roka majú v treťom a štvrtom ročníku rozšírené vyučovanie o anglický jazyk a v piatom sa vytvorila jedna jazyková trieda. Pri škole majú aj novovybudované futbalové miniihrisko s umelým trávnikom. Táto novinka by mala zabrániť úniku žiakov do športových škôl. Zriadili aj školské stredisko záujmovej činnosti, ktoré je zatiaľ zamerané len na šport a využitie spomínaného futbalového ihriska. „Keďže napreduje počítačová éra, vytvorili sme ešte jednu takúto učebňu, čiže momentálne ich máme dve. V každej z nich je dvanásť počítačov a prostriedky na ne sme dostali z projektu Infovek,“ hovorí o novozriadenej učebni riaditeľka školy Viera Kubičková. V súčasnosti budujú učebňu anglického jazyka a tento rok chcú stihnúť aj odbornú učebňu chémie. „V marci plánujeme deň otvorených dverí, v rámci ktorého sme do školy pozvali zasadnutie obecného zastupiteľstva. Chceme, aby si prezreli celú školu a videli všetky nové zmeny, ktoré tu nastali. V dopoludňajších hodinách tohto dňa môžu rodičia prísť na vyučovanie a pozrieť si výstavku prác svojich detí. Ak budú mať záujem aktívne vstúpiť aj do nejakého krúžku a zahrať si so svojou ratolesťou napríklad tenis, bude im to umožnené,“ dodala riaditeľka.



Turistický klub TEMPO


Klub slovenských turistov TEMPO Hliník nad Hronom vznikol v roku 2001 ako občianske združenie na základoch už nefunkčného oddielu TJ Strojár. Takmer všetky náklady na svoju činnosť si hradí sám zo svojich zdrojov. Turistika má v obci viac ako tridsaťročnú tradíciu, kedy sa začali usporadúvať aj prvé ročníky masových akcií, ktoré sa s malými obmenami zachovali až dodnes. Týchto
regionálnych podujatí sa pravidelne zúčastňovalo cez sto hliníckych turistov i obyvateľov okolitých obcí. Vtedy sa svojpomocne a s prispením rôznych sponzorov začala budovať lodenica pri Hrone. Tým sa v obci udomácnila aj vodná turistika. Budovu lodenice s priľahlým areálom využívajú ako vodácku základňu pre svojich členov a táborisko pre splavujúcich vodákov. V minulých rokoch
kúpili široký sortiment vodáckeho vybavenia a umožnili tak svojim aktívnym i rekreačným vodákom lepšie sa v tejto oblasti realizovať. Už piaty rok sa ich šesťčlenné raftové družstvo mužov zúčastňuje majstrovstiev sveta. Každoročne usporadúvajú jedno kolo MS vo vodáckom viacboji aj v Hliníku.
Niektorí zo zakladateľov hliníckej turistiky sú dodnes členmi klubu. V súčasnosti majú sedemdesiat členov, ktorí sa delia na dve väčšie zájumové skupiny, a to na pešiu a vodnú turistiku. Cieľom klubu je všestranne rozvíjať pohybové i vedomostné aktivity svojich členov i všetkých sympatizantov z radov verejnosti. Darí sa to dosahovať prostredníctvom mnohých verejne prístupných podujatí, ktoré každoročne usporadúvajú.



Pomníkové divadlo


Myšlienka založiť ochotnícky divadelný súbor v Hliníku sa zrodila v hlavách dvoch kamarátov. Zakladatelia Juraj Kubiš a Sebastián Streňo tak nadviazali na hlinícku divadelnú tradíciu spred tridsiatich rokov. „V roku 2002 som sa vrátil z vojny a mal som pocit, že by som sa chcel nejako vypovedať pred ľuďmi a sám pred sebou. Vtedy sme sa rozhodli, že založíme divadlo,“ hovorí o jeho vzniku spoluzakladateľ a zároveň režisér Juraj Kubiš. Mnohí sa určite pozastavujú nad názvom tohto súboru. „V Hliníku pri kultúrnom dome je pomník padlého vojaka z prvej svetovej vojny, preto sme sa so Sebastiánom rozhodli, že naše divadlo bude pomníkové,“ vysvetľuje Juraj. Ich prvá naštudovaná hra sa volala Žobrácke dobrodružstvo od Jána Soloviča. Keď si spomenie na herecké výkony, aké v tej dobe podávali, musí sa pousmiať. Odvtedy pretieklo veľa vody a zaznamenali výrazný posun vpred. Všetky premiéry sa odohrávajú, samozrejme, v Hliníku a ich poďakovanie patrí aj obecnému úradu za poskytnuté priestory. V súbore sa doteraz vystriedalo okolo tridsať ľudí, momentálne má dvanásť členov. „Divadlo je pre mňa vyjadrenie nejakej myšlienky, ktorá by sa mala posunúť ďalej a nemala by ostať nepovšimnutá,“ vyjadril sa o svojej vášni jeden z hercov, Peter Polák. Za pozornosť stojí aj herečka Magdaléna Gašparíková, ktorá pre nich urobila organizačne naozaj veľa. Obrovským prínosom pre hliníckych ochotníkov je dramaturg Eduard Drienko. Divadlu sa venuje od svojich osemnástich rokov a vyštudoval dramaturgiu s réžiou. „Mojou úlohou je dôsledne si prečítať kompletnú hru, čo niekedy trvá poriadne dlho. Z nej musím potom vytvoriť niečo, čo daný súbor zahrá. Takže ja upravím pôvodný scenár do divadelnej podoby a potom je už na režisérovi, aby dotvoril moje myšlienky,“ opisuje Drienko. Pred dvomi rokmi zaznamenali úspech, keď vyhrali súťaž v Novej Bani s divadelnou hrou Pohreb od Ivana Holuba, ktorej zmenili názov na Testament. Vtedy postúpili aj na krajskú prehliadku do Revúcej, kde získali ocenenie za najlepšiu dramaturgiu. Pri príležitosti deväťstotridsiateho výročia Hliníka nad Hronom urobili predstavenie na štadióne. „Bol to megalomanský projekt s deviatimi zastaveniami hliníckej histórie. Dej sa začal v období prvej písomnej zmienky a končil v čase prvej svetovej vojny. Ľudia boli vo vytŕžení, lebo celá tá história bola našimi hercami fantasticky podaná,“ spomínajú režisér s dramaturgom. Tento rok mali premiéru s hrou Slamený klobúk, ktorej dej sa odohráva vo francúzskom prostredí. Väčšinou hrávajú na dedinách, kde ich už ľudia poznajú. Sú častými hosťami v Župkove, Horných Hámroch a cestujú aj mimo regiónu. Nedávno hosťovali v Ostrej Lúke, aj v Sebechleboch.
„Som rád, že Hliníčania navštevujú naše predstavenia v hojnom počte a stáva sa to súčasťou kultúrneho života v obci,“ konštatuje Juraj. Do budúcnosti neuvažujú o žiadnych métach. Ich jediným cieľom je robiť dobré divadlo, ktoré im dáva nezávislosť a možnosť naplno prejaviť svoje emócie.



Tradičné športy v obci


Futbalový oddiel


Tak ako vo väčšine obcí, aj v Hliníku hrá prím futbal, ktorý má svoje hlboké korene a tradície. Počnúc začiatkami histórie hliníckeho futbalu je možno nájsť nespočetné množstvo mien, ktorými by chcelo v hráčskom tíme disponovať nejedno futbalové mužstvo v našom okrese či
regióne. Veď v Hliníku nad Hronom vyrastali takí futbalisti ako Jaro Kališ, Marián Kopčan, Jaro Dekýš či Igor Kleich. V stručnom priereze dosiahnutých úspechov je určite nezabudnuteľné účinkovanie na Majstrovstvách kraja v ročníku 1985-1986. V súčasnosti má futbalový klub v Hliníku 108 členov, z toho je 85 registrovaných v kategórii družstva mladší a starší žiaci, ktorí hrajú 3. ligu. Dorast hrá štvrtú najvyššiu súťaž a najmladší prípravkári sú v okresnej súťaži. Mužstvo dospelých hrá už niekoľko rokov so striedavými úspechmi 4. ligu. Keďže súčasná ekonomická situácia futbalového klubu neumožňuje nákup „hotových“ a drahých hráčov, je nútený vychovávať si ich sám v domácich podmienkach. Úroveň mužstva dospelých sa tak bude odvíjať od kvality práce s mládežou a veria, že to postupne prinesie svoje ovocie. Mená trénerov mládeže ako Vlado Dulaj, Laco Baranec a Ján Búci sú zárukou, aby predstavy o vyšších súťažiach neboli len snom. Kým pred dvoma rokmi mali problém postaviť v okresnej súťaži žiakov jedno mužstvo, dnes predstavuje základňa už spomínaných 85 žiakov a dorastencov. Určité problémy pretrvávajú v mužstve dospelých, kde sa boria s nedostatkom hráčov na tréningovom procese, pretože majú značný počet študentov. Materiálno-technické podmienky má futbalový oddiel určite jedny z najlepších v regióne a postupne ich skvalitňuje. V uplynulom roku sa im podarilo zrealizovať v spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom „Projekt malých futbalových ihrísk s umelou trávnatou plochou“ v hodnote približne 1,2 milióna korún, čo značne napomôže kvalitnejšej príprave hlavne v zimných mesiacoch. Tak ako v mnohých obciach a mestách, aj v Hliníku je futbal dôležitou športovou, ale aj spoločenskou udalosťou. To je dôvod na to, aby mu obec podala pomocnú ruku a zastrešila aj niektoré odvetvia športu v obci, čím by sa aspoň sčasti vyriešila nepriaznivá ekonomická situácia. Bez tejto pomocnej ruky by futbal v Hliníku nemohol napredovať. Prvou lastovičkou by mohol byť Obecný športový klub, ktorý vznikol v roku 2006.


Stolný tenis


Má v Hliníku dlhoročnú tradíciu. Jeho korene siahajú do roku 1975, kedy začalo jeho najplodnejšie obdobie pod vedením Jožka Hromádku, a trvalo do roku 1985. Vtedy mužstvo úspešne hralo majstrovstvá kraja. Po tomto roku však prišla dlhšia prestávka, ktorá trvala až do roku 2005. Vtedy stolný tenis znovu naštartovali hráči Libor Zmoraj, Igor Valent, Branislav Jakuš, Pavol Kajanovič, ktorí v roku 1975 hrali za žiakov. Z týchto žiačikov vyrástli muži, ktorí znovu hrajú súťaže a reprezentujú Hliník v 1. triede. Svojich nasledovníkov však majú aj v 2. triede. Sú to mladí muži vo veku desať až osemnásť rokov. Hlinícky stolnotenisový oddiel má štrnásť členov a funguje za veľkej podpory pracovníkov Obecného úradu a Stredného odborného učilišťa v Hliníku nad Hronom, ktorí stáli pri jeho obnove.


Hokejbalový oddiel


Vznikol za účasti niekoľkých nadšencov pre tento šport a za pár rokov si vytvoril širokú základňu. Keď začínali hrať slovenskú ligu, ako nováčikovia skončili na chvoste tabuľky. Vekový priemer hráčov bol devätnásť rokov. V ďalších ročníkoch napredovali a cieľom pre nich bolo skončiť do piateho miesta. Keďže súťaž bola finančne náročná a všetko si platili z vlastného vrecka, rozhodli sa, že si založia Hlinícku hokejbalovú amatérsku ligu. Hneď od jej začiatku bol o ňu obrovský záujem. Štartovalo v nej dvanásť mužstiev po dvadsať hráčov, čo je dvestoštyridsať hokejbalistov. S dorasteneckým mužstvom štartovali na najväčšom Európskom pohári Mamut Cup, kde za účasti zahraničných a domácich mužstiev skončili vždy na štvrtom až šiestom mieste. Momentálne pracujú na ďalšom ročníku Hliníckej amatérskej ligy. Trápi ich, že objekt športového areálu sa rozpadá a napriek tomu, že obec sa snaží pomôcť ako sa dá, chýbajú financie. Potrebovali by silného sponzora, ktorému by výpomoc oplatili reklamou. V budúcnosti by chceli tento stánok zrekonštruovať, aby prilákali ďalších adeptov z radov mládeže a takisto starších, aby sa pre tento šport zapálili.



Umelecká škola


Súkromná základná umelecká škola v Hliníku nad Hronom vznikla z podnetu občanov obce, na základe ktorého bol vypracovaný projekt Tatianou Ladiverovou. Reálnu podobu dostal 1. septembra 2004 a garantom školy sa stal svetoznámy slovenský operný spevák Peter Mikuláš. Škola poskytuje umelecké vzdelanie, má rovnaké práva a povinnosti ako štátna škola, v ktorej sa vyučuje podľa učebných osnov a plánov schválených ministerstvom školstva. Jej kontrolu efektívnosti využívania finančných prostriedkov zabezpečuje priamo štát. Poskytuje odborné umelecké vzdelanie pre deti predškolského veku, žiakov základných škôl, študentov stredných škôl a dospelých. V hudobnom odbore sa vyučuje klavír, keyboard, spev, hlasová výchova, akordeón, gitara, husle a flauta. V tanečnom odbore získajú žiaci správnu pohybovú výchovu a v tanečnej praxi nadobúdajú skúsenosti z moderného, klasického a ľudového tanca. Pri škole pracuje aj detský folklórny súbor Makovička. Vo výtvarnom odbore sa výučba zameriava na kresbu, maľbu, iné výtvarné techniky a prácu s rôznym prírodným materiálom. V literárno-dramatickom odbore sa vyučovanie orientuje na základy správnej výslovnosti, prednesu prózy a poézie, malých divadelných foriem a písomnému prejavu žiakov v rôznych literárnych žánroch. Škola je jedinou v žiarsko-štiavnicko-žarnovickom regióne, ktorá má podpísanú zmluvu s japonskou firmou Yamaha, čo jej umožňuje vyučovať hudbu podľa ich metodiky. Hudobná škola Yamaha disponuje programami orientovanými na populárnu hudbu, kde sa netradičnou formou vyučuje hra na keyboard, gitaru, flautu, elektrickú basovú gitaru a populárny spev.
Vedenie umeleckej školy úzko spolupracuje aj s katedrou hudby fakulty prírodných vied žilinskej univerzity. Škola garantuje svojim talentovaným žiakom prípravu na prijímacie pohovory na stredných a vysokých školách umeleckého a pedagogického zamerania. Za krátky čas svojho pôsobenia otvorila detašované pracoviská v Žiari nad Hronom a vo Vrútkach. Najvýznamnejšou udalosťou v živote školy bolo spoločné vystúpenie žiakov a jej garanta, operného speváka Petra Mikuláša pri príležitosti deväťstotridsiateho výročia založenia obce Hliník nad Hronom.


Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovákovi sa podaril zázračný vynález. Môže zmeniť predpovede počasia
  2. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  3. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  4. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  5. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články
  6. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti
  7. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  8. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  1. Do Prešova prišli e-kolobežky TIER
  2. Cvičenie po prekonaní ochorenia COVID-19
  3. Aké sú mýty a pravdy o našom zraku v letných mesiacoch?
  4. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť
  5. Prázdniny znamenajú oddych, ale aj riziká. Ako sa im vyhnúť?
  6. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín
  7. OverenaSpolocnost.sk - novinka v oblasti účtovných auditov
  8. Nadšenie zo skúsenosti prenášajú v dm na zákazníka
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 16 611
  2. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 15 824
  3. Kam na samozbery marhúľ, broskýň, levandule alebo malín 9 712
  4. Foodblogerka Nikoleta Kováčová: Prečo nechcem deti 8 087
  5. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami 5 678
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 4 970
  7. Akú trasu si vybrať do Chorvátska a koľko vás bude stáť 4 726
  8. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 275

Blogy SME

  1. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariána Zimu (rozhovor)
  2. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  3. Marian Letko: V krajine slnka, hmly, dažďa a síry (2. časť)
  4. Štefan Vidlár: Bulo Hulo
  5. Ján Šeďo: Sulíkovi palec hore, konečne niekto nielen tára !
  6. Ján Šeďo: Sme skvelí exportéri, vyvážame už aj medveďov !
  7. László Bindics: Matovič vyhral (aj) nad demokraciou.
  8. Unicef Slovensko: Šťastné stretnutia rodín po odlúčení v dôsledku vojny
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 094
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 330
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 330
  4. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 916
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 4 398
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 372
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 394
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb) 2 664
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Pri výskume Potterovho stroja.

Príbeh stroja priblíži výstava.


TASR 4. júl

Dvadsaťstranový časopis pre všetkých milovníkov krížoviek, logických hier a lúštenia nájdete vložený v regionálnych novinách MY v týždni od 4. júla.


4. júl
Ilustračné foto.

Autobusy nadväzujú na letné vlaky.


1. júl
Ilustračné foto.

Obmedzenia sa týkajú viac ako 30 obcí.


TASR 1. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K nezvládnutej organizácii sa vyjadrili aj usporiadatelia z agentúry Profi Event.


5. júl

Strelnú zbraň použili prvý raz.


5. júl

Chlapec dopadol na striešku nad vchodom, z ktorej spadol na zem.


5. júl

Dve ostatné letá zahatal koronavírus Slovákom dovolenku pri mori. Tak začali objavovať čaro dovolenky doma.


4. júl

Blogy SME

  1. Samuel Ivančák: Veľké mikropríbehy Mariána Zimu (rozhovor)
  2. Roman Kebísek: Na hrob maliara Maleviča pri Moskve sa zabudlo a rozorali ho. Teraz je tam nová štvrť
  3. Marian Letko: V krajine slnka, hmly, dažďa a síry (2. časť)
  4. Štefan Vidlár: Bulo Hulo
  5. Ján Šeďo: Sulíkovi palec hore, konečne niekto nielen tára !
  6. Ján Šeďo: Sme skvelí exportéri, vyvážame už aj medveďov !
  7. László Bindics: Matovič vyhral (aj) nad demokraciou.
  8. Unicef Slovensko: Šťastné stretnutia rodín po odlúčení v dôsledku vojny
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 24 094
  2. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 10 330
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 8 330
  4. Post Bellum SK: Návrat mohol byť ťažší ako útek 4 916
  5. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 4 398
  6. Marián Kozák: Stretnutie s mojimi spolužiakmi z vysokej školy v Nitre po 16 rokoch 4 372
  7. Martin Greguš: Práca za 216 eur s DPH/hod? Pozrite si závery z kontrol v mestských podnikoch. Metropolitný inštitút - za dva roky na bežné výdavky o milión EUR viac 3 394
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVb) 2 664
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  3. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  4. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu