- Ako si spomínate na svoje začiatky v Leviciach?
- Mám na tie časy len tie najlepšie spomienky. Vyrastal som tu a prešiel všetkými vekovými kategóriami. Začínal som v prípravke u trénera Černáka a k mužom som sa dostal v čase, keď ešte hrali druhú ligu.
- Čo hovoríte na pád levického futbalu, ktorý prakticky zmizol z futbalovej mapy?
- Je smutné, že levický futbal takto dopadol. Keď som tam chytal ja, hrali sme tretiu ligu a podmienky boli vcelku solídne. Myslím, že v klube sa začala kopiť chyba na chybu a ani mesto zrejme nepomohlo tak, akoby malo. Mesto mohlo klub zachrániť, ale keďže z toho vycúvalo, dopadlo to tak, ako to dopadlo.
- Ako si spomínate na začiatky pod Čebraťom? Začínali ste po boku Jána Muchu.
- Keď som prišiel do Ružomberka, bol som rád, že môžem byť súčasťou prvoligového klubu. Takže mi príliš nevadilo, keď som nechytal. Neskôr som začal byť trochu nervózny, chytával som len za béčko. Ján Mucha však potom prešiel do Čiech a ja som sa stal konečne jednotkou.
- Ľuboš, pôsobíte v bráne veľmi vyrovnane. Ste naozaj taký pokojný, alebo to len tak vyzerá?
- Keď som začínal chytať ligu v Ružomberku, tak som sa možno tváril, že vyzerám pokojne, ale vôbec to tak nebolo. Teraz mi už ale nervozita nerobí problémy. Do zápasu idem s tým, že si idem zachytať a nie sa vynervovať.
- S kým si v šatni najviac rozumiete a naopak, koho až tak v láske nemáte?
- Sme dobrá partia. Ja nemám v šatni s nikým problémy. Keď ideme na nejaké sústredenia, tak bývam na izbe s Igorom Žofčákom, s ním sme spolu bývali aj na reprezentačnom zraze. Ale rozumiem si s každým a problémy nemám s nikým.
- Aký to bol pocit chytať pred takým obrovským publikom a proti takému silnému mužstvu, ako bolo mužstvo “galského kohúta“? Tomu sa hovorí premiéra ako hrom!
- Veru zo začiatku som mal také zmiešané pocity. Na ten zápas som sa veľmi tešil a nakoniec dopadol dobre, takže som bol spokojný zo svojho výkonu, ale aj z výsledku celého mužstva, ktorý sme tam dosiahli.
- Nechodili vám po zápase s Francúzskom nejaké ponuky z iných klubov? Ak áno, mohli by si prezradiť, odkiaľ boli?
- Tiež som počul o záujme rôznych klubov, ale mne konkrétne sa neozval priamo po tomto zápase nikto.
- Aké sú šance ligového brankára v reprezentácii?
- Ja som teraz členom širšieho kádra reprezentačného výberu. Určite aj vďaka výkonu vo Francúzsku. Je to aj záväzok, keď nastúpim do nejakého zápasu, aby som trénera nesklamal a z reprezentácie nevypadol.
- Je aktuálny váš prechod do Ruska za trénerom Komňackým?
- O tom počujem prvýkrát, viem, že Rusi sa zaujímali o brankára Nitry Seneckého, ale mňa osobne nikto nekontaktoval, takže to zrejme nie je aktuálne.
- Aká z európskych líg sa vám najviac páči a máte aj nejaký vysnívaný klub, za ktorý by ste chceli chytať?
- Páči sa mi anglická liga. Hlavne kvôli fantastickej atmosfére. Myslím, že každý hráč by tam chcel hrať už len kvôli tomu. V Anglicku sa mi páči Liverpool, to je môj vysnívaný klub.
- Akému slovenskému klubu ste fandili, keď ste boli malý?
- Slovanu Bratislava.
- Máte nejaký talizman pre šťastie?
- Nenosievam si nič. Nemám nijaké talizmany.
- Aké sú vaše ambície v tejto sezóne?
- Chceli by sme sa umiestniť do 2. miesta a hrať európske pohárové súťaže. Prvé miesto je zrejme pasé, Žilina si ho zrejme postráži. My sa musíme sústrediť na boj s Artmediou.
- S čím vyrukujete do nedeľného šesťbodového zápasu s Artmediou?
- Petržalka má kvalitný a vyrovnaný tím. Musíme hrať z dobre zabezpečenej obrany, neinkasovať a verím, že nejaký gól dáme a vyhráme.
ĽUBOŠ RÁC
