Náhoda a nové priateľstvá ich v židovskej obci v Leviciach doviedli k rukopisu, ktorý má naozaj nesmiernu hodnotu. Pri jednej z ich návštev u žijúcej svedkyne zverstiev genocídy vytiahla pani Neuwirthová zo šuplíka rukopis Michala Hocha. Opatrovala ho od smrti svojho druha, Ladislava Hocha, Michalovho brata. Viola Šallaiová neodolala. Najskôr si vzácny rukopis požičala iba zo zvedavosti. Stránky v maďarskom jazyku ju natoľko uchvátili, že si so súhlasom pozostalých zabezpečila preklad a korektúru rukopisu. Ešte pred rokom uvažovali manželia Šallaioví o knižnom vydaní rukopisu. Dnes je už tento zámer v úplne iných dimenziách. Riadky, ktoré Michal Hoch kládol na papier v ďalekom Izraeli, odkrývajú nielen históriu Levíc, ale aj spoločenské a kultúrne pomery v meste, vojnové útrapy obyvateľstva. Opisy ulíc a domov, ľudí a osudov písal autor v dobrovoľno-nedobrovoľnom vyhnanstve už ako dôchodca. Napriek tomu nestratili spomienky na farbe a sile, na láske k blížnym, o ktorých v koncentračnom tábore prišiel. Preto Viola a Igor, ako aj Občianske združenie Hatikva, založené práve manželmi Šallaiovými, uvažujú o alternatíve voľnej dostupnosti rukopisu. „V Izraeli vyšla kniha Michala Hocha pod názvom A útechu nenájdeš v neznámom náklade. U nás by náklady na jednu knihu boli príliš vysoké, jeden výtlačok by stál aj štyristo korún. To si dnes môže dovoliť málokto a rukopis si zaslúži, aby sa dostal do rúk každému záujemcovi. Nielen pamätníkom, ktorí v ňom listovať nemusia, aby sa dozvedeli, ale hlavne mladým,“ vysvetlil Igor Šallai. Syn Violy a Igora už pracuje na internetovej stránke Občianskeho združenia Hatikva, v rámci ktorej sa manželia rozhodli rukopis zverejniť a pripraviť aj na stiahnutie. Vysvetlenie ich ľudského činu je podľa nich jednoduché. Stačí, ak ľudia aj vďaka emotívnemu rozprávaniu jediného človeka nezabudnú, že majú byť k sebe dobrí a tolerantní, bez ohľadu na vieru, vyznanie a národnosť. Že nesmú dopustiť, aby sa diali veci, opísané v rukopise.
Autor rukopisu, jeho mama, sestry i bratia už nežijú. Nežije už ani pani Neuwirthová a mnoho ďalších. Prostredníctvom záujmu manželov a ich internetovej stránky sa však onedlho môžu o Leviciach a jeho obyvateľoch, ako aj o vojnovej neprávosti priamo v našich uliciach v časoch nie tak dávnominulých dozvedieť viac všetci, ktorí budú mať záujem. A o to vlastne v celom projekte manželov Šallaiovcov ide.
