K práci s kraslicami sa odhodlal v roku 1999. V Novej Bani bola vtedy výstava kraslíc a zúčastnili sa jej aj krasličiarky z Prievidze. Ich práca ho zaujala, kúpil si dve kraslice a doma skúšal. Zo začiatku boli však vajcia viac pokvapkané voskom ako pomaľované. Na otázku, akými etapami prešiel vo svojej osemročnej tvorivej práci s kraslicami sa len pousmeje. Najmä pri spomienke na prvú etapu, ktorú vraj môže nazvať etapou útrap. Krasličiarka mu síce na výstave predviedla, ako sa robí vosk, ale doma zistil, že to nie je také celkom jednoduché. Trpezlivo však skúšal krehký materiál, akým je vaječná škrupina, až postupne prichádzalo zadosťučinenie v podobe nových a krajších kraslíc. Vytvára ich najmä z najdostupnejších slepačích vajec, okrem nich pracuje s husacími vajcami, skúšal aj pštrosie a prepeličie. Odkiaľ čerpá rady a námety? „Veľa cenných informácií som našiel v časopise Rady a nápady. Pokiaľ ide o vzory, väčšinu preberám z ľudových výšiviek. Sú vypracované, treba ich len vedieť správne umiestniť na vajce. Pri tvorbe ma inšpirovalo obdobie secesie so svojimi prekrásnymi, najčastejšie rastlinnými motívmi. Vlani som v jednom časopise objavil článok o kolekcii Fabergeho veľkonočných vajíčok. Bol to slávny ruský zlatník a šperkár, tvoril najmä pre rodinu Romanovcov, ruských cárov. V roku 1885 vymyslel prvé zlaté veľkonočné vajíčko pre manželku cára Alexandra III., Máriu Fiodorovnu, bol to začiatok vzniku kolekcie 58 vajíčok vytvorených zo zlata, striebra, drahých kameňov. Keď som pátral po tejto kolekcii, zistil som, že 50 z nich je známych, o osude ôsmich sa nevie.”
Kraslice pána Jauscha potvrdzujú, že nemusia byť len na ozdobu, ale majú aj praktické využitie. V tomto smere ho inšpiroval už spomínaný Faberge. Úžasné sú šperkovnice z dielne Mariána Jauscha, najmä tá s dvierkami a so zásuvkou, v ktorej sa môže skrývať nejedno prekvapenie. K vytvoreniu Vajcošky ho inšpirovala Matrioška v podobe ruskej dievčiny. V tomto prípade je do seba uložených 9 kraslíc. Do najväčšieho vajca – husacieho, sa mu podarilo vmestiť tri husacie, štyri slepačie a dve prepeličie vajcia. Musel si ich veľmi presne vymerať, aby jedno vajce od druhého bolo menšie najmenej o pol centimetra na šírku aj dĺžku. Potom vymyslel vzor tak, aby menšie vajce bolo prerezané v priečnej línii ako predchádzajúce. Rozprávkou je motivovaná kraslica Šípková Ruženka, zaujímavé je aj využitie vajca ako ozdoby na vianočný stromček, alebo ako tienidla na náladovú lampu z pštrosieho vajca, no a ženské oko poteší váza z krásne ozdobeného husacieho vajca s kvetinovým aranžmá.
Osobitnou kapitolou v tvorbe Mariána Jauscha sú vitrážové kraslice. Vyznačujú sa tým, že výrezy na výdušku vypĺňa transparentné médium, ktoré in dodáva ilúziu vitráže. Túto originálnu techniku, ktorú sám vymyslel, zaevidoval Úrad priemyselného vlastníctva SR ako chránený vzor.
Zaujímalo ma, kam všetka tá krása, ktorú vytvoril, putovala. Spočiatku všetko, čo vyrobil, rozdal priateľom a známym. Prelom v jeho tvorivom koníčku nastal po odchode do dôchodku v roku 2005. Odvtedy sa krasliciam môže venovať naplno, prinieslo to aj lepšie výsledky, a tak je smelší. Vlani sa rozhodol osloviť ÚĽUV, kde sa práce zapáčili a v súčasnosti ich nájdete v ich predajniach na Slovensku. Objavili sa aj na niekoľkých výstavách. Svoje skúsenosti s tvorbou kraslíc dal Jausch na papier, výsledkom je zaujímavá publikácia, ktorú by chcel vydať knižne pod názvom Kraslice pre kreatívnych. Zatiaľ sa však na vydanie tejto publikácie sponzor nenašiel, spolu s autorom však veríme, že sa to podarí.
V súčasnosti je v Pohronskom múzeu v Novej Bani pod názvom Veľká noc v ľudovej tvorbe sprístupnená prvá Jauschova výstava na domácej pôde. Až do 20. apríla tu budete môcť obdivovať jeho unikátne kraslice ako aj ľudovú tvorbu ďalších autorov z regiónu.
