Článok pokračuje pod video reklamou
„Myslím si, že komunálne voľby 2006 vstúpia do histórie, pretože ukázali, že občania sa rozhodli pre zmenu. Do histórie sa zapíšu aj masívnym vstupom politických strán, najmä jednej, do komunálnej sféry a pamätný ostane i samotný deň volieb,“ hovorí v úvode nášho rozhovoru v malom žarnovickom bistre Gréger. „Lebo nielen v Žarnovici, ale aj v iných mestách sa udiali veci, ktoré nemajú s korektnou kampaňou nič spoločné.“ Osobne spolu s priateľmi prichytil rómskych spoluobčanov, ktorí za svoj hlas jednému z kandidátov dostali po dvesto korún. „Túto skutočnosť som oznámil na polícii, vo veci sa začalo konať. Bol chytený jeden z tých, ktorí peniaze rozdávali,“ poukazuje Gréger na neférové volebné praktiky. Vôbec sa netají, že prehra ho sklamala. „Každý, kto je v čele viacero volebných období, má ambíciu potvrdiť si svoje prvenstvo a ostať ďalej. Úrad som zanechal v dobrej kondícii, bez dlhov a bez neuhradených faktúr. Naopak, na účtoch nielen samotného mesta, ale i jeho dvoch príspevkových organizácií, zostalo niekoľko miliónov korún. O to viac ma to mrzí, lebo tieto peniažky boli pripravené na to, aby sme v novom plánovacom období mohli realizovať nové projekty a uchádzať sa o prostriedky z Európskej únie...“
Po počiatočnom šoku, keď až do vyhlásenia výsledkov v kútiku srdca dúfal, že občania sa nedajú nalákať na množstvo sľubov, v podmienkach Žarnovice prakticky nesplniteľných, prišiel akýsi pocit úľavy. „Riziko prehry tu bolo každé štyri roky a v konečnom dôsledku je dobre, že sa to stalo teraz. Ani ja nemladnem a po ďalšom volebnom období by som bol zas o štyri roky starší. A v dnešnej trhovej ekonomike sa ľudia vo veku nad 50 rokov len ťažko uplatňujú,“ hovorí o tom, že všetko zlé je aj na niečo dobré. Dva dni pred Silvestrom odovzdal úrad novému primátorovi. Prešli spolu všetky kancelárie, predstavil mu všetkých zamestnancov a urobil bodku za dvanásťročnou činnosťou na najvyššom poste Žarnovice.
„V ten istý deň som prešiel pracovať do jednej súkromnej spoločnosti, ktorá sa v našom regióne etablovala len niekoľko týždňov pred voľbami,“ pokračuje Gréger. „Išiel som tam na pozíciu zástupcu riaditeľa.“ Po oboznámení sa s činnosťou v oblasti manažovania spoločnosti sa mohol stať riaditeľom, keby zhruba po mesiaci neodišiel. A tak je od tretieho februára evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. „Myslím si, že nie som jediný primátor, ktorý takýmto spôsobom rieši svoju situáciu. Je to len prechodné riešenie,“ vysvetľuje s tým, že počas celej aktívnej činnosti nemaródil a nevymeškal ani jeden deň a to už bude mať čochvíľa 53 rokov. „Tak som si povedal, že si trochu oddýchnem, predýcham niektoré veci, ktoré mi život priniesol a dobre si rozmyslím, v ktorej sfére budem ďalej pôsobiť.“ Pôvodným povolaním je robotník, no ako sám hovorí, dnes už nie je spôsobilý na súčasných strojoch pracovať ako frézar, za ktorého sa vyučil. „Ďalším povolaním, na ktoré mám „glajch“, je stredoškolský profesor. Možno prejdem do tejto sféry a po 23 rokoch pôjdem učiť,“ zamýšľa sa nad pracovnými možnosťami. „A je tu aj ďalšie východisko, a to súkromné podnikanie. Vlastním reštauráciu v rekreačnej oblasti mesta Žarnovica, v Revištskom Podzámčí. Nie je vylúčené, že tam začnem podnikať. Takže možnosti sú a určite nie je mojím cieľom zostať na úrade práce naveky.“
Meníme tému a pokúšame sa dozvedieť jeho názor na súčasné vedenie mesta. Odmieta sa k tomu vyjadriť, nakoniec, po troch mesiacoch ešte niet čo hodnotiť. „Mrzí ma však, že nový primátor šmahom ruky zmietol zo stola všetkú prácu, čo som za tri volebné obdobia vykonal... Má na to právo, čas všetko ukáže. Žarnovici držím palce,“ dodal stručne. A či mieni v budúcnosti ešte vstúpiť do komunálnej politiky? Po chvíľke rozmýšľania pripustil, že jedine v prípade spoločenskej objednávky. „Ak tá nepríde, tak asi nie. Ale ešte je zavčasu hovoriť konkrétne závery,“ nechal si poodchýlené dvierka Gréger.
Ak si niekto myslí, že bývalý žarnovický primátor doma nečinne sedí, veľmi sa mýli. Za sebou má úspešný štart nového automotoklubu v Žarnovici, ktorý vznikol „na objednávku“ motoristickej verejnosti. Pôvodný klub totiž zúžil svoju činnosť len na dve-tri podujatia v roku, pričom žarnovický štadión s plochou dráhou si zaslúži omnoho širšie využitie. Aj v deň nášho stretnutia sa tu konalo podujatie pre žiakov základnej školy v oblasti dopravnej výchovy a zároveň sa oprášila tradícia sto jarných kilometrov prejdením tzv. Okruty. „Na záver podujatia sme vyhlásili výtvarnú súťaž s tematikou dopravy a v máji autorov najkrajších kresieb odmeníme peknými cenami,“ prezrádza. Okrem toho sa konečne pustil do renovácie historickej hasičskej striekačky z roku 1927, ktorá bude zdobiť okolie jeho domu.
