Každý utorok a štvrtok popoludní sa počítačová učebňa v škole zaplní seniorkami a seniormi. S maximálnym nasadením sadajú pred monitory, aby sa naučili pracovať s počítačom, ktorý je pre ich deti, ale najmä vnúčatá, úplnou samozrejmosťou každodenného života. Sledovať ich húževnatosť a odhodlanie, s akým sa učia nové veci, je naozaj zážitkom. Vďaka trpezlivosti lektora Jána Jobba robia pokroky z hodiny na hodinu. „Oznam o začatí kurzu sa ešte vlani v októbri rozniesol po meste i v okolí veľmi rýchlo a záujem o kurz je pomerne veľký. Začali sme všeobecne s ovládaním Windovsu, potom sme preberali Word, teraz Excel a možno to bude ešte Power Point, ak oň bude záujem. Seniori sa učia veľmi zodpovedne, každý má iné tempo učenia, preto sa im snažím prispôsobiť. Nie všetci sú úplní začiatočníci, niektorí sa v rámci kurzu zdokonaľujú v práci s počítačom,” vysvetlil Jobb.
Anketa s účastníkmi kurzu potvrdila, že príležitosť učiť sa nové veci chcú využiť naplno. Opýtali sme sa ich, či museli dlho hľadať odvahu, aby sa do kurzu prihlásili?
Jindřiška Vacková: „Vôbec nie. Naopak, hrešila som priateľky, že ma o tejto možnosti skôr neinformovali. V robote som robila s počítačom, ale je to už dávno, pretože som skončila ešte v roku 1991. Odvtedy technika veľmi pokročila. Tento kurz je výborná vec, zvlášť pre nás starších. Predsa len, keď sme doma, už to nie je ono. Potom len vyšívame, háčkujeme, ale treba nám ďalej kráčať s dobou. Okrem počítačového, by sme radi navštevovali napríklad aj jazykový kurz. Nechceme byť na vedľajšej koľaji ani v staršom veku, čím viac vieme, tým to lepšie pôsobí na sebavedomie.“
Pavel Čellár: „Začal som kurz trošku neskôr, ale je to veľmi dobrá vec. Doma sa síce snažím pracovať s počítačom, ale ak niečo neviem, musím to hľadať v odborných knihách. Tu sa hneď opýtam, poradia mi a ideme ďalej. Výhodou je aj to, že sme primeraná veková skupina. Keď sa učíme v kolektíve, pod odborným vedením, je to úplne inak, ako keď človek sám tápa, chodí telefonovať, vypytuje sa. Kurz je dobre zorganizovaný a praktický. Určite získané vedomosti ešte využijem.“
Mária Kupčiová: „Možnosť zúčastniť sa tohto kurzu som uvítala s nadšením. Inštruktor je veľmi ochotný, ak niečo nevieme, hneď nám to zrozumiteľne vysvetlí, záleží na nás, či sa chceme niečo naučiť, alebo nie. Horšie je, že nemám doma počítač a nemôžem si to opakovať. Keď dostanem úlohu, musím si ju spraviť tu a takých je nás viac. Uvítali by sme preto v našom meste zriadenie klubu pre seniorov, kde by boli aj počítače s internetom, aby sme tam mohli hocikedy prísť, otvoriť si svoju stránku, prípadne hľadať potrebné informácie na internete. Pre dôchodcov je kúpa počítaču drahá položka a nie každý má na to prostriedky. Viem o tom, že v Senior klube v Nitre je to zabehnuté dobre. Určite je v našom meste dosť starších ľudí, ktorí majú záujem učiť sa nové veci a napredovať.“
Anton Čík: „Dostal som od syna notebook, takže ma vlastne prinútil, aby som sa s ním naučil pracovať. Učím v ZUŠ a ako využijem počítač, to je ešte hudba budúcnosti. V každom prípade som rád, že môžem v tomto kurze získavať praktické zručnosti pod odborným vedením. Najdôležitejšie je pre mňa vedieť pracovať s internetom, to je pre mňa najväčší prínos.“
Magdaléna Lacová: „S manželom dochádzame z Brehov, prijali nás do kurzu a sme šťastní, lebo to potrebujeme. K Vianociam sme si kúpili nový počítač, venujeme sa účtovníctvu a sú pre nás potrebné znalosti Wordu a Excelu, taktiež veľmi dôležitá je pre nás práca s internetom. Rozširujeme si náš rozhľad a bez internetu by sme už ani nevedeli žiť. Je to pre nás veľký prínos. Vyučuje nás tu odborník, ktorý nám vie vedomosti odovzdať prijateľnou formou. Za poskytnutie tejto možnosti sme mimoriadne vďační organizátorom kurzu, riaditeľstvu ZSŠ Nová Baňa ako aj lektorovi Jánovi Jobbovi.“
Slová seniorov potvrdzujú, že sa ešte v žiadnom prípade necítia na vedľajšej koľaji. Naopak, chcú sa učiť nové veci, chcú kráčať s dobou a byť užitoční. Verme, že sa v meste podarí zreálniť plány, ktoré v ankete naznačili.