Prišiel som na miesto určenia podľa telefonických inštrukcií. Vojdi do vchodu, vyvez sa výťahom na 2. poschodie... To som si pamätal. Vyviezol som sa, vyšiel z výťahu a čakal som. Dvere sa otvorili a v nich stála dlhonohá blondína oblečená v červenom krátkom negližé. „Poď ďalej,“ pozvala ma dovnútra. Na to, že som ju videl prvýkrát v živote, a aj ona mňa, z jej strany to bola odvaha. Vošiel som, zobliekol som si kabát, zavesil som ho na vešiak a vstúpil som do kuchyne. „Dáš si kávu?“ spýtala sa ma a bez toho, aby čakala na odpoveď, na sporák dala hriať vodu. „Iné ti nemôžem ponúknuť. Ja vôbec nepijem.“ Usadil som sa v skromne zariadenej kuchyni. Ošumelá kuchynská linka, jednoduchý stôl a stoličky, vyšúchané linoleum na dlážke. Nič nenasvedčovalo tomu, že v tomto byte sa zarábajú peniaze. Pravdaže, ako som sediac na stoličke nazrel do spálne, tá bola zariadená oveľa honosnejšie. Však pracovňa musí reprezentovať. Červené zamatové prestieradlá na dvojposteli, ružová maľovka, intímne osvetlenie, moderné obrazy, stolička s čistým zloženým uterákom. „Chceš do kávy aj mlieko?“ vytrhla ma z pozorovania a sadla si oproti mne. „To sa nebojíš cudzích mužov vpustiť do bytu?“ spýtal som sa priamo. „Pravdaže sa bojím, nikdy neviem, kto príde. Ale nemám zlé skúsenosti. Len jeden tu bol zatiaľ taký, čo sa nevmestil do kože, ale toho som vyhodila. Mám radšej starších mužov, mladí ešte nevedia, čo chcú a sú hrozní chvastúni, no proste deti. Ja som taká, ako vidíš, navarím kávu, porozprávam sa, nech sa ten muž cíti v pohode. Nie ako vo verejnom dome, kde sa ide hneď na vec, nastavia sa hodiny, aby sa nepretiahol náhodou ani o minútu čas a ide sa na vec,“ preložila si krížom nahé nohy a pokračovala. „Predtým som bývala v inom meste, ale tam ma už všetci poznali. Jednoducho idem po ulici a každú chvíľku stretnem niekoho, kto bol u mňa. Raz ho stretnem s manželkou, potom s deťmi. Pravdaže, obaja sa vždy tvárime, akoby sme sa v živote nevideli. Chcelo to zmenu, a tak som sa presťahovala do Žiaru. Tu si žijem v jednoizbovom byte a nikto ma tu, až na zákazníkov, nepozná. Pracujem ako sekretárka, pravdaže, nepoviem kde. Ani ja sa mužov nepýtam, či sú ženatí, lebo ma to nezaujíma. A tých ženatých mávam dosť.“ Zazvonil telefón, zodvihla ho. „Nie, teraz nemôžem, zavolaj zajtra.“ Položila. „Mám starých zákazníkov, tí chodia pravidelne, zavolajú a prídu ak som voľná a chcem. Často sa mi stáva, hlavne u tých nových, že zavolajú, že prídu a neukážu sa. Neviem, no myslím si, že buď dostanú strach, alebo im do toho niečo príde. Keď však prídu aj tí noví, len raz sa mi stalo, že jeden prišiel a keď ma uvidel, otočil sa a odišiel. Raz sa do mňa jeden zákazník zaľúbil. Taký mladý chalan. Chodil za mnou často, stále mi rozprával, že si ma vezme. Keď zarobí peniaze, odvedie ma zo Žiaru preč a ja prestanem toto robiť. Ale kde chce zarobiť toľko peňazí ako ja? A ja to nerobím len pre peniaze. Mňa to aj baví. Čudujem sa vydatým, ale aj slobodným ženám, ktoré majú sex rady, spávajú so všelijakými mužmi a nezoberú ani korunu. Sú sprosté.“ Zase jej zazvonil telefón a opäť sa ktosi domáhal sexuálnych služieb. „Keď mám jednoducho všetkého dosť, vypnem telefóny a mám kľud dokedy chcem. Niekedy si dám voľno aj niekoľko dní. Inak, mňa sex nezmorí. Zvládla by som aj 12 mužov za sebou. Ale orgazmus nezažijem s cudzími mužmi skoro nikdy. To by sa mi musel buď veľmi páčiť, alebo by som ho musela mať rada. Vieš, sex bez lásky, to nie je ono.“ Odchlipla si z kávy, zapálila si cigaretu a pokračovala. „Nie každá žena vie a môže toto robiť, čo ja. Žena ani nemusí byť krásna, no musí vedieť s mužmi jednať. Sú naozaj krásne ženy, ktoré by sa chceli takto živiť, no muži ich nechcú. Poskytovať sex, to nie je si len ľahnúť. To je predovšetkým poskytnúť mužovi relax. A zase nemám rada mužov, ktorí stiahnu nohavice a začnú predo mnou mávať svojím prirodzením, pozri, aký ho mám. A pritom vôbec nezáleží od veľkosti. Môže ho mať aj polovičný a sex je oveľa lepší... Veľa mužov sa ma až tu opýta, koľko chcem za čo. Ceny sa pohybujú od 600 do 1300 korún, podľa toho o akú službu sa jedná. Platenie nechávam na koniec. Častokrát muž chce len jednu zo služieb, po čase si to rozmyslí a chce vyskúšať všetko,“ šibalsky sa usmiala. „Tak potom si doplatí. A orálny sex odo mňa, to stojí za to. Niektoré ženy sa to nenaučia po celý život. Aspoň tak sa mi sťažujú mnohí muži. Naučiť sa to jednoducho nedá, žena musí mať na to vrodený cit,“ dopovedala a jej sporé oblečenie sa z nej nebezpečne zošmykovalo...
Vyprevadila ma von tak, ako ma aj vpustila dnu. Potichučky a nenápadne. Najprv sa pozrela cez kukátko na vchodových dverách, či náhodou ktosi nejde po schodoch, či sa niekto nevezie výťahom, a potom stručné ahoj rozdelilo naše cesty. Ten deň už mala záverečnú. A ja som bol opäť o čosi múdrejší...
Autor: sh
