Škôlkarom je od troch rokov, ale...

„Keď sa Dušanko narodil, museli ho kriesiť dvadsať minút. Vyžiadalo si to svoju daň a môj syn má päť rokov a hneď tri diagnózy. Nechodí, nehovorí, svaly rúk ovláda len čiastočne. Stále nosí plienky a sám sa nevie najesť ani zahrať,“ vymenúva sympatická dvadsaťsedemročná Lenka, mama jedného dieťaťa. Na úlohu mamy a permanentnej opatrovateľky si už zvykla, myšlienka, že nemôže svojmu dieťaťu viac pomôcť, ju však pokojnou nechať nemôže. Druh a otec dieťaťa Dušan, s ktorým žije už desať rokov, je momentálne nezamestnaný a Lenka zas na materskej. Žijú v bezbariérovom byte s druhovou matkou, aby sa podelili o nájom a aby Lenka mohla z času na čas uniknúť s priateľkami zatancovať si. „Nesťažujem si. S Dušanom si rozumieme, svokra je stelesnené dobro a keby bol Dušanko aspoň trochu na tom lepšie, nechýbalo by mi vôbec nič,“ hovorí presvedčivo Lenka, kým dovára obed a zároveň sa venuje svojmu drobcovi. Keby neboli trochu nachladnutí, asi by som ich ani nezastihla doma. Dušanko je totiž už dva roky škôlkar levickej špeciálnej materskej školy a Lenka škôlku navštevuje spolu s ním. Napriek tomu, že sa s deťmi jej synček zahrať nedokáže, nehádže odhodlaná mamina flintu do žita: „Dušanko zbožňuje deti a cíti sa medzi nimi dobre. Pozrite sa, ako sa usmieva. A takto sa usmieva vždy, keď je spokojný.“ Drobné stvorenie sa naozaj rado usmieva. A očká mu doslova zažiaria, keď nad sebou zbadá svoju mamu. Lenka si je vedomá, že je silnou ženou, ale ako priznáva, sem-tam si poriadne poplače. „Keby som vedela, ako mu pomôcť, urobila by som to. Lekári mi povedali, že môj syn má šancu začať sám sedieť, chodiť, zlepšiť si motoriku rúk. A počula som aj o lekárke v Egypte, ktorá už pomohla mnohým deťom s detskou mozgovou obrnou. Lenže my nemáme finančné prostriedky ani na rehabilitačné zariadenie u nás,“ smutne skonštatuje. Takisto by uvítala akúkoľvek radu z vlastných skúseností rodičov takto postihnutých detí. Zatiaľ, kým sa nájde riešenie, cvičí Lenka s Dušankom dennodenne Vojtovu metódu a drobec absolvuje aj naordinované rehabilitácie. Chcela by s ním začať chodiť plávať, zatiaľ však Dušanko potrebuje plienky permanentne. „Keby nám vedel niekto pomôcť, či už finančne alebo radou, moje telefónne číslo je k dispozícii,“ uzatvára Lenka Machovská. Keďže nikdy od nikoho nemusela nič pýtať, necíti sa v pozícii núdznej najlepšie. Ako však sama hovorí, momentálne nevidí iné východisko a čas hrá proti nim. Ak sa teda nájde niekto, kto vie, ako pomôcť, môže Lenku kontaktovať na čísle mobilu 0905 144 089.
Katarína Kopcsányiová