Šúpoľovej technike sa venuje už od roku 1971 a jej umenie nezostalo len na okresnej, ba možno ani na slovenskej pôde. „Robila som bábiky, zvieratká, košíčky, podložky, vozy a iné motívy pre ÚĽUV v Bratislave. A so mnou aj moje dve dcéry,“ prezrádza nenápadná Emerencia na ukážke práce so šúpolím v priestoroch Dobóovského kaštieľa Tekovského múzea v Leviciach. V stredu minulého týždňa si mohli takto vyrobiť svoje prvé šúpoľové dielka pod jej vedením aj žiaci 6. Základnej školy v Leviciach. Na pracovnom stole vznikali početné motívy a malým záujemcom už bolo treba iba prezradiť, kde šúpolie získať. Pani Emerencia si ho zbiera v chotári. A ak nie je dostatočne suché, vysúša ho na povale svojho domu. Tam za ňou neraz prichádzali tí, ktorí sa chceli techniku práce so šúpolím naučiť. „Naučila som to mnohých ľudí, ale len málokto pri tomto remesielku zostal,“ priznáva zručná obyvateľka Bardoňova. Napriek tomu chodí po okrese i Slovensku a svoju techniku práce ukazuje mnohým zvedavcom. Ako sama hovorí, nerobí to kvôli zárobku, ale z lásky k remeslu. „Možno aj preto väčšinu svojich výrobkov jednoducho rozdám,“ smeje sa veselá remeselníčka. A komu prenechá zaujímavé hobby okrem svojich dcér? „Moja vnučka je prváčka na základnej škole a už dávno hovorí, že sa to chce naučiť. Rada to pre ňu urobím, len nech sa moje remeslo dostane ďalej. Inak by to všetko nemalo cenu,“ hovorí na záver Emerencia Hlavatá.
Katarína Kopcsányiová
