si nájde to najcharakteristickejšie. Jedno z nich ju dokonca dostalo do sveta. A práve toto remeslo hrá v dnešných predsviatočných dňoch prím.
V rámci tvorivých dielní sa v Tekovskom múzeu medzi húfom detí pani Darina len tak zvŕtala. Minulý týždeň ju totiž pozvali do týchto priestorov zasvätiť do tajov zdobenia veľkonočných kraslíc žiakov základných škôl. Ako pomôcky využili malí remeselníci staré žehličky, alobal, hrnce, voskové farbičky, ceruzky so špendlíkmi. A, samozrejme, vlastnú fantáziu a fantastické vzory svojej lektorky Darinky. Popri pokynoch deťom mi stihla prezradiť, že remeslo nededila po predkoch.
„S viacerými ľudovými remeslami sme sa pred pätnástimi rokmi našli navzájom. Ako vychovávateľka som musela stále vymýšľať spôsob, ako deti získať pre prácu v školskom klube, aby nemysleli stále iba na televíziu, počítač, internet. Ako vhodné formy práce sa ukázali práve ľudové remeslá,“ potvrdzuje z vlastnej skúsenosti viacnásobná remeselníčka. Remeslo, ku ktorému má najbližší vzťah, prezentovala aj vo svete: „Bol to poriadny gól, keď som vyhrala konkurz v Hamburgu a zdobené kraslice som tam oblečená v tekovskom kroji v rokoch 1999 a 2000 vystavovala. Mám na to krásne spomienky aj v podobe prinesených vajíčok, zdobených rôznymi technikami.“ Pani Darina vystavovala aj vo viacerých maďarských mestách a, samozrejme, vo všetkých kútoch Slovenska. Prečo sa šikovná Levičanka ľudovými remeslami neživí, objasní v okamihu: „Ručná práca tohto charakteru nie je ľuďmi dosť docenená. Každý dnes poriadne premýšľa, kde otočí korunu, a ak má dať napríklad za vyšívanú pohľadnicu viac ako za klasickú, kúpenú v novinovom stánku, vyberie si lacnejšiu alternatívu. Hoci sa pomaly ľudia opäť vracajú k tradíciám, milionárom sa asi nedokáže stať nijaký ľudový remeselník.“
Dnes, keď už pani Darina v školskom klube nepracuje, venuje sa remeslám a ich ukážkam na rôznych akciách organizovaných múzeom alebo školami. O tom, ktoré remeslo je na programe, rozhodne aj ročné obdobie či blížiace sa sviatky. Hoci si tento koníček vyžaduje veľa časovej i finančnej investície, nemieni sa ho vzdať. Práve naopak. Svoje tajomstvo ohľadne techník, vzorov i nápadov pri maľovaní vajíčok či vyšívaní na látku i papier bezodplatne rozširuje ďalej medzi regióny, mestá, obce, školy, žiakov. Aj jej tri deti, dcéra a dvaja synovia, sú veľmi zruční. Manžel zas dokáže kraslice krásne drôtovať. „Nevenujú sa však tomu, pretože každý z nich má aj iné záujmy. Ale raz možno príde čas,“ dúfa teta Darinka, ako ju detiská volajú. Nateraz je spokojná, že jej manžel pri zabezpečovaní pomôcok na zdobenie vajíčok pomáha a pomáhal a v náročnom hobby ju veľmi podporuje. Vyrobil ohrievače vosku, pomohol pri technikách fúkania vajíčok, pri výrobe škrabiek a podobne. Bez nich by nebola chýrna levická remeselníčka, ako sama priznáva, tak ďaleko. Napriek známemu menu naďalej skromne pokračuje vo svojej dobrovoľnej výchovnej a estetickej činnosti a teší sa, že mnohým deťom, ktoré jej prechádzajú rukami, sa darí. „Možno aspoň troškou prispejem k tomu, že táto generácia si bude ľudové remeslo ctiť a zachovávať ho,“ verí Darina Kassaiová.
Katarína Kopcsányiová