Žiaci z Novej Dediny sa učia paličkovať veľkonočné motívy

Anna Sulačeková, vychýrená a hlavne deťmi obľúbená čipkárka, žije v Košiciach, ale leto čo leto sa stáva Novodedinčankou. „Môj manžel pochádza odtiaľto, a tak sa sem radi vraciame. A aby nám nebolo smutno, celé leto máme plný dvor bicyklov a detí,“ usmieva sa teta Anka. Už piaty rok totiž učí počas prázdnin deti i dospelých paličkovať. Tentokrát je to šesť domácich a jedno čajkovské dieťa. Ako sama hovorí, je to pre ňu relax, lebo deti nielenže chcú vedieť, ale sú aj veľmi milé a dobré. „A my radi k tete chodíme, pretože sa spolu učíme paličkovať pri čajíku a koláčiku od tety Anky,“ smejú sa nezbedníčky a jeden chlapček v školskej klubovni Cirkevnej základnej školy sv. Pavla v Novej Dedine, kde som sa s nimi stretla pri ich obľúbenom koníčku. Prváci Marianka Bednáriková a Janko Gulička, štvrtáčka Marcelka Ďurovská, piatačky Kristínka Števková a Majka Drapčaťová a šiestačka Andrejka Guličková prepletajú paličkami a prstami na vlastnoručne vyrobených valcoch a nedajú na svoju čipkársku učiteľku dopustiť. Popri učení sa v lete porozprávajú, zaspievajú si a navzájom sa spoznávajú stále viac. „A aj na nadchádzajúce leto sa prihlásili nováčikovia,“ hovorí spokojná Anna Sulačeková. Bývalá detská sestra pracovala s deťmi celý život, či to bolo v zamestnaní v dojčenskom ústave alebo po odchode do invalidného dôchodku, kedy začala učiť rómske deti z košického Luníka IX. variť, prať, upratovať. Dnes púšťa spod svojich rúk malých ľudových remeselníkov a tvrdí, že čo vloží do detí, to sa ráta. Ak sa budete chcieť sami presvedčiť, ako to s paličkami deťom obratne ide, stačí sa prísť pozrieť na Čilejkársky jarmok v Novej Dedine na konci augusta. „Budeme tam paličkovať v čilejkárskych krojoch. Tie nám ušijú alebo aj požičajú v škole,“ pochvaľujú si deti záujem tety Anky a pomocnú ruku školy. A Anna Sulačeková sa teší, že v budúcnosti bude aj v Novej Dedine čipkárska tradícia: „Pôvodne totiž čipkárstvo v tejto oblasti nebolo. Tie čipky, ktoré sa tu našli, patrili do oblasti Starých Hôr a sem sa dostali iba výmenným obchodom. Bola by však škoda, keby sa v tak v tradíciami žijúcej obci paličkovanie neuchytilo,“ mieni košická čipkárka. Zdá sa, že deti s ňou súhlasia. Ich výtvory zdobia nejednu domácnosť v dedine a deti získavajú vzťah k tradícii, ktorá má šancu iba vtedy, ak ju sami oživia.
Katarína Kopcsányiová