„Som z toho hotový,“ bezmocne krúti hlavou nad skazou najmladší žiarsky advokát Dušan Dobiš, ktorého kancelária sa nachádza na prízemí bieleho domu. Zdá sa, že on zo všetkých okradnutých obišiel najhoršie. „Okrem hudobnej veže a digitálneho fotoaparátu mi ukradli aj počítač s LCD monitorom. V ňom som mal uložené všetky materiály. Celá štvorročná práca je v háji,“ hovorí roztrpčene.„Zo zákona som viazaný mlčanlivosťou a teraz všetky informácie z hardisku môžu byť zneužité,“ má na mysli rozpracované rozvodové konania, zmluvy i ďalšie právnické dokumenty uložené v počítači. „A ten foťák! Doniesol som si ho sem, aby som si urobil pár záberov kancelárie na webovú stránku...,“ mávne rukou a zisťuje, že mu chýba aj služobný mobil za pätnásťtisíc. Celkove škodu odhaduje na päťdesiattisíc, pričom veľkodušne z nej odrátal amortizáciu predmetov. Škoda za stratené dokumenty sa však nedá ničím vyčísliť. „Zostal mi tu len fax, telefón, klávesnica a ... rýchlovarná kanvica. Môžem vám uvariť kávu,“ pokúša sa vtipkovať, vidno však, že myšlienkami je úplne inde. „Podľa mňa ich chytia,“ povie po chvíľke premýšľania. „Som advokát, možno práve týchto zlodejov obhajujem. Na sto percent som presvedčený, že už predtým museli byť v tejto kancelárii...“ Presne vieme, o čom hovorí. Veď nám sa vlani stalo niečo podobné dvakrát. O krádeži sa dozvedel od kolegovej sekretárky ráno o siedmej. Nečakal, že to bude až také zlé. Zlodeji mu dokonca tak znivočili vstupné dvere, že mu správca budovy musel nainštalovať nové. „Preboha, veď tu má polícia kamery, čo nevideli, že pri vniknutí do budovy roztrieskali sklo na vchodových dverách?“ nejde mu do hlavy bezočivosť zlodejov. Tí sa na prízemí vlámali aj do ďalších kancelárií. Zo zasadačky HZDS si napríklad odniesli písací stroj a nabíjačku na batérie. „Je to hanba, že sa toto opakovane deje v jednej a tej istej budove. Ide ma poraziť!“ dodal nahnevaný Dobiš.
Na prvom poschodí sa stal obeťou náš sused, advokát Anton Bahleda. Môže si gratulovať, že počítač s dátami má doma. „Ukradli mi nové rádio, drahú kozmetickú súpravu, aj dve spony na viazanku. Nechali mi tu len škatuľky z nich a tento neskutočný bordel,“ ukazuje na rozhádzanú miestnosť. Podľa doterajších zistení mu zlodeji spôsobili škodu asi za päťtisíc korún. Popri ňom sa „zviezol“ aj Róbert Irgel z firmy sídliacej vo vedľajšej kancelárii. Zlodejov možno zlákala skutočnosť, že išlo o ľahko premožiteľné dvojdielne presklené dvere. „Práve preto, že som pre zlodejov „najľahšou korisťou“, v kancelárii nenechávam nič cenné. Ukradli mi len scaner a archívne dokumenty, ktoré už ani nepotrebujem. Akurát mi tu narobili neporiadok,“ ukazuje Irgel na vyhádzané šuplíky zo stola a skriniek.
Ťaženie zlodejov skončilo v kanceláriách advokátov Adriana Líšku a Jána Pauču na druhom poschodí. „Ukradli monitor, reproduktory, štyritisíc korún v hotovosti a inštalačné cedečko, všetko v hodnote cez dvadsaťtisíc korún,“ vymenúva Líška. „Mám pocit, že ide o niekoho, kto sa špecializuje na techniku,“ dodáva s tým, že jeho kanceláriu vykradli prvýkrát. „... ale v tejto budove sa to už stáva pravidlom,“ neodpustí si poznámku. Aj tieto kancelárie vyzerali ako po zemetrasení. Nepríjemné je, že ani jeden z vykradnutých nemal svoj majetok poistený.
