Vlaňajší december začal ukrajovať prvý rok druhého volebného obdobia starostu Štiavnických Baní Milana Erneka. Za prvé štyri roky vedenia obce si tento bývalý pedagóg a riaditeľ miestnej základnej školy natoľko získal občanov, že v komunálnych voľbách nemal protikandidáta. „V minulom volebnom období sme preinvestovali zhruba 25 miliónov korún prostredníctvom programu SAPARD. Pripravili sme tri projekty s nádejou, že nám prejde aspoň jeden. No a prešli nám všetky tri,“ neskrýva hrdosť v hlase starosta. Vďaka tomu zrekonštruovali obecné cesty a chodníky, vodovod v časti Horná Roveň a historický objekt zvonice, z ktorej sa dnes každú hodinu ozýva pekná zvonkohra. Okrem toho zvládli množstvo menších úloh, pri ktorých svoju pomocnú ruku podali samotní občania obce. „Napríklad na Hornej Rovni si pod taktovkou poslankyne obecného úradu Evy Cibuľovej svojpomocne zrekonštruovali kostolík sv. Jána,“ vyzdvihuje starosta. Brigádnicky sa opravila aj fasáda, strecha, komín a žľaby dolného kultúrneho domu. Pri rozvoji obci účinne pomáha aj dobrovoľný hasičský zbor.
V tomto volebnom období čaká obec rekonštrukcia čističky odpadových vôd, oprava ďalších ciest a chodníkov a taktiež majú pripravený projekt na rozšírenie siete vodovodu. „Pre toto volebné obdobie máme pripravené projekty za približne 30 miliónov korún,“ informuje starosta. „Bude záležať na zastupiteľstve, ako si určí priority. Okrem toho sa budú venovať obnove pamiatok, ktorých je v obci ozaj požehnane. „Máme technické i historické pamiatky. Momentálne sa viac sústreďujeme na tie historické. Už sme zadali projekt na opravu Imaculaty, najstaršej sochy v obci. V spolupráci s Banskou Štiavnicou pripravujeme rekonštrukciu vzácnej historickej kalvárie na Hornej Rovni a tiež by sme sa chceli pustiť do rekonštrukcie nádvoria kláštora, kde sa každoročne konajú rezbárske dni,“ vymenúva starosta plány tohto volebného obdobia.
V súčasnosti žije v Štiavnických Baniach 815 obyvateľov. Okrem toho tu často prebývajú majitelia tristo chát a vyše stotridsať chalúp. Ako to už býva, niektorí sú ústretoví, ďalší majú len nároky. Obecný úrad sa im snaží pomáhať v rámci svojich možností. Už aj preto, že opravami starých domov zachovávajú kolorit dediny. Vedenie obce svoju pozornosť však čoraz viac zameriava predovšetkým na rozvoj cestovného ruchu pre širokú verejnosť. „Snažíme sa do obce pritiahnuť investorov, ktorí by tu postavili horský penzión, re-
kreačno-rehabilitačné zariadenie so všetkými produktami, s minigolfom, tenisovým kurtom. Malo by ísť o zariadenie s celoročnou prevádzkou, kde by našli pracovné uplatnenie aj naši občania,“ hovorí o plánoch v cestovnom ruchu starosta. V súčasnosti sa už pripravuje výstavba horského penziónu v lokalite nad jazerom Evička.
V tomto volebnom období by mala v Štiavnických Baniach vzniknúť aj malá expozícia histórie obce, akési minimúzeum. Situovaná by mala byť v bývalom hlavnom grófskom banskom úrade, v ktorom sídli aj obecný úrad. „Naša obec je súčasťou Geoparku, vedú ňou a jej okolím tri náučné chodníky. Chceme, aby sa turisti najprv v expozícii „nadýchli“ histórie a až potom sa prešli po chodníkoch,“ dodal starosta.
Volebný program na roky 2007 – 2010
S finančnou podporou z eurofondov chce obec v novom volebnom období zrealizovať:
- Opravu ciest na úsekoch: obecný úrad - kamenná ulica, tenisový kurt – bašta p. Augustína, od štátnej cesty pri cintoríne - po bytovku pri Evičkinom jazere, Prieloh – štátna cesta (12 mil. Sk)
- Rozšírenie vodovodu na úsekoch: Horná Roveň - Chrastiná, Galizón,Cigánsky platz – Vindšachta (15 mil. Sk)
- Rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd (10 mil. Sk)
- Projektovú prípravu na rekonštrukciu kanalizácie (150 tis. Sk), plus jej realizáciu (10 mil. Sk)
- Napojenie existujúcej kanalizácie do čističky odpadových vôd (500 tis. Sk)
Ďalej plánujú pripraviť štúdiu na výstavbu domu smútku, vypracovať štúdiu rozvoja turistického ruchu v obci, opraviť odkladacie zariadenie a oplotenie v cintoríne na Hornej Rovni, riešiť možnosť výstavby bytovky v záhrade patriacej rímsko-katolíckej cirkvi, na mieste objektu tzv. Majer. Okrem iného mienia ústretovo vychádzať podnikateľom, ktorí v obci chcú vybudovať zariadenia pre rozvoj cestovného ruchu. Z vlastných zdrojov budú pokračovať v úprave chodníkov, či v rekonštrukcii verejného osvetlenia, kde chcú vymeniť súčasné svietidlá za úsporné a zároveň chcú sieť verejného osvetlenia rozšíriť. Z fondov ministerstva financií plánujú získať prostriedky na rekonštrukciu bezdrôtového miestneho rozhlasu a z fondov ministerstva kultúry chcú zas získať finančné prostriedky na rekonštrukciu Imaculaty na Vindšachte, prípravu projektu na rekonštrukciu kalvárie na Hornej Rovni, obnovu obrazov na piargskej kalvárii, i opravu fasády na farskom nádvorí.
Pokračovať budú v organizovaní už tradičných podujatí, ako je Rezbársky deň, súťaž hasičských družstiev o pohár starostu obce, Vianočný trh a naďalej budú podporovať športové aktivity. Z menších grantov a prostriedkov obce by sa malo riešiť aj umiestnenie lavičiek, odpadových košov, autobusových zastávok a altánkov na verejných priestranstvách.
Klub dôchodcov
Už desať rokov svoju činnosť v obci vyvíja Klub dôchodcov, ktorý má v súčasnosti dvadsať členov. Tvoria ho najmä ženy, medzi sebou majú len jedného jediného muža. „Je to taký náš muzikant,“ hovorí „šéfka“ klubu Magdaléna Sidorovová s tým, že si ho opatrujú ako vo vatičke. „Schádzame sa každý utorok a svojou činnosťou sa snažíme oživiť staré piargske tradície. Okrem toho pomáhame pánovi starostovi pri organizovaní rôznych kultúrnych podujatí.“ Najstaršou členkou klubu je Juliana Ruckerová, ktorá má už úctyhodných 91 rokov. Klub je otvorený pre všetkých starších ľudí, žiaľ, mnohí z nich radšej volia samotu. „Chodia medzi nás najmä tí, ktorí sa chcú trošku uvoľniť, zabudnúť na svoje každodenné starosti,“ vysvetľuje Sidorovová.
Dôchodcovia sa stretávajú na fare, kde majú vyčlenenú jednu izbičku. K dispozícii majú aj kuchynku, kde si môžu navariť kávičku, čaj. Výnimkou nie je ani organizovanie osláv životných jubileí členov. „Najbližšie pôjdeme pred Veľkou nocou spievať ku krížom,“ prezrádza s tým, že ďalšie podujatie pripravujú ku Dňu matiek.
Rezbársky deň
Obecný úrad a MO Matice Slovenskej Štiavnické Bane všetkých srdečne pozývajú na „Rezbársky deň - IV. ročník“, ktorý sa bude konať v sobotu 21. júla 2007.
Rezbársky deň sa uskutočňuje na pamiatku zakladateľa prvej rezbárskej školy na území Slovenska, ktorú v Štiavnických Baniach 5. decembra 1883 založil miestny katolícky kňaz Jozef Záhora. Spojenie teórie s praxou doviedlo školu, hlavne vo výrobe detských hračiek, na takú vysokú úroveň, že v roku 1900 vo veľkej konkurencii na Svetovej výstave v Paríži získala najvyššie ocenenie Grand Prix. K tomuto odkazu je zameraný aj program Rezbárskeho dňa.
V základnej škole majú bohatú záujmovú činnosť
Základná škola s materskou školou Maximiliana Hella sa môže popýšiť viacerými záujmovými krúžkami, ktoré hneď tak v iných školách nenájdete. Ako hovorí jej riaditeľka Katarína Ivaničová, deti sa do mimoškolskej činnosti rady zapájajú, mnohí navštevujú viacero krúžkov. „K najzaujímavejším krúžkom patrí určite sokoliarsky, ktorý vedie riaditeľ školy v prírode pod Sitnom a učiteľ prírodopisu a zemepisu Pavel Michal,“ hovorí riaditeľka. „Cieľom je naučiť deti spoznávať pernaté dravce v prírode, naučiť sa s nimi pracovať, cvičiť a poskytnúť základnú rehabilitáciu. Žiaci, ktorí absolvujú krúžok a prejdú záverečným meraním vedomostí zo sokoliarstva, získajú preukaz Priateľ sokoliarstva, ktorý vydáva Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze.“
Zaujímavý je aj rezbársky krúžok, ktorý nadväzuje na tradície obce. „Žiakov to baví, svoje výrobky v závere roka prezentujú, robia si fotodokumentáciu. Vlani sa po prvýkrát prezentovali aj počas Rezbárskych dní. V tomto roku sa na tradičné dni pripravujú ešte intenzívnejšie,“ prezrádza riaditeľka s tým, že krúžok vedie sluchovo postihnutý Rastislav Šorek. Nie menšiemu záujmu u detí sa teší aj hra na gitare, ktorú vyučuje Dušan Kabina. Sám ovláda hru na siedmich nástrojoch, no najbližšie má ku gitare. „Turistický krúžok možno funguje aj na ďalších školách, ale v našich podmienkach je skutočne lukratívny,“ hovorí o ďalšom krúžku riaditeľka. „Činnosť krúžku sa organizuje aj počas víkendov, deti okrem toho, že sa zoznamujú s blízkym okolím, chodia aj do plavárne, sauny. Veľmi obľúbené sú víkendové pobyty na chate, kde po preukázaní určitých zručností môžu získať zálesácky list.“ Deti sa naučia postarať sa samé o seba, urobiť si po sebe poriadok, ale získajú aj rôzne zručnosti, ako prežiť v prírode, napríklad ako založiť oheň... Cez víkendy sa stretávajú aj deti zapísané do rybárskeho krúžku, ktoré jeho absolvovaním získajú rybársky lístok. Teóriu sa učia v škole, ale praktické zručnosti získavajú pri jazerách počas voľných dní. Nechýbajú krúžky zamerané na výučbu cudzích jazykov, prácu s počítačom, matematický krúžok, tanečný, či športový. Veľmi obľúbenými sú aj rôzne kvízy a súťaže vedomostí.
Na druhej strane aj v tejto škole sa odzrkadlil nepriaznivý demografický vývoj. Oproti minulému školskému roku tu poklesol počet žiakov o šesť. Riaditeľka pokles počtu žiakov vidí aj v odchode mladých rodín za prácou do iných miest. „Teraz sme zapísali do prvého ročníka 11 detí, čo je ešte celkom fajn. Uvidíme, ako to bude v nasledujúcich rokoch,“ hovorí riaditeľka s tým, že v súvislosti s poklesom žiakov sa snažia robiť príslušné opatrenia na zníženie nákladov školy. „Upravujeme si priestory tak, aby sme sa zhutnili. Kedysi materská škola bola v samostatnej budove, dnes je umiestnená v škole. Momentálne ju navštevuje dvadsať detí.“ Škola sa skladá z troch samostatných budov. V jednej je umiestnená jedáleň s kuchyňou, kde pribudla aj posilňovňa, v druhej je telocvičňa a v tretej sú učebne ZŠ a MŠ. V tomto školskom roku majú v ZŠ otvorené všetky ročníky, z úsporných dôvodov však druháci s tretiakmi sedia v jednej triede.
