„Židia si Paschou pripomínajú vyslobodenie z Egypta. Vtedy ním prešiel Boh a zomreli tam všetci prvorodení. Bola to posledná egyptská rana. V tom čase Židia zabíjali veľkonočného baránka. Jeho krvou si potreli veraje dverí, čo bolo znamením pre Pánovho ducha, aby k nim nevošiel a ušetril ich,“ hovorí kaplán žiarskej farnosti Miroslav Svrček. Ježiš Kristus bol ukrižovaný práve počas slávenia Paschy. Toto ukrižovanie sa začína sláviť už na Zelený štvrtok, kedy bola pri poslednej večery ustanovená eucharistia, čiže sviatosť oltárna. Ide vlastne o poslednú večeru a prvú svätú omšu. Vždy, keď sa premieňa chlieb s vínom na Kristovo telo a krv, ide o obetu kríža. „Ježiš už dopredu slávil to, čo potom prežil na kríži. Hovorí sa, že participoval na svojom utrpení. Svätá omša je sprítomnením obety kríža,“ vysvetľuje kňaz. Zelený štvrtok je príznačný aj pekným momentom, keď Ježiš umýval apoštolom nohy. Je tak príkladom pre všetkých ľudí, že človek nemá byť povýšenecký a pyšný, ale pokorný. V kostoloch sa zvykne konať aj obrad umývania nôh, ktoré kňaz umýva vybraným dvanástim mužom, alebo miništrantom. Je to symbol Kristovej služby, ktorú kňazom odovzdal. Po omši je v bočnej kaplnke vystavená eucharistia, ako symbol zotrvania Krista v Getsemanskej záhrade. Žiarčania sa tam môžu chodiť približne do deviatej večera modliť a tak precítiť, že spolu s Kristom sú v záhrade, kde ho zajali. „Vrchol spočíva v tom, že Kristus obetuje svoj život pre človeka a na tretí deň vstáva z mŕtvych, čo je vlastne víťazstvo nad smrťou. Boh nám otvára nebo, ktoré bolo pre človeka predtým uzavreté kvôli Adamovi a Eve,“ pokračuje kaplán. Zmŕtvychvstanie symbolizuje pre všetkých kresťanov nádej na večný život. „Na Veľký piatok neslúžime omšu, ale konajú sa obrady Kristovho utrpenia. Nimi si pripomíname, ako Ježiš niesol kríž, bičovali ho a hlavným momentom je samotné ukrižovanie. V ten deň si my, kňazi, obliekame rúcho červenej farby, čo je znakom krvi a mučeníctva,“ podotkne kaplán. V piatok sa koná aj obrad odhalovania kríža a po ňom nastáva jeho uctenie bozkom. Potom sa robí Boží hrob, kde je Kristus ako človek mŕtvy a ľudia pri ňom môžu zotrvať do večera. Hrob je sprístupnený aj na Bielu sobotu. V tento deň večer sa koná Veľkonočná vigília. Slúži sa po západe slnka a začína sa obradom svetla. Vtedy sa zapaľuje svieca, tzv. paškál, na ktorej je napísaný aktuálny rok a zároveň sú v nej pozapichované hrudky tymiánu. Tie symbolizujú Kristove rany. S paškálom kňaz vchádza do kostola, kde je dovtedy tma. Ľudia si potom postupne zapaľujú sviečky, až sa rozsvieti celý kostol. Vzápätí sa spieva veľkonočný chválospev a na záver sa robí procesia so zmŕtvychvstalým. „Tento zvyk je typický len pre Slovensko. So soškou Krista, ako s víťazným veľkonočným baránkom, vyjde kňaz cez kostol von a požehnáva sa mesto,“ podotkne Svrček. „Vrcholom Veľkej noci je veľkonočná nedeľa, ktorú začíname sláviť v sobotu večer veľkonočnou vigíliou. Vtedy si pripomíname, že zmŕtvychvstanie je veľké tajomstvo, najväčšie dielo a skutok, ktorý Boh pre človeka vykonal. Každá nedeľa v roku je spomienkou na túto udalosť, kedy Kristus vykúpil človeka, premohol zlo a zvíťazil nad smrťou. Je to naplnenie prísľubu, ktorý dal Boh Adamovi a Eve, keď ich vyháňal z raja a povedal, že im pošle vykupiteľa,“ vysvetľuje Svrček.
„Zvyky súvisiace s Veľkonočným pondelkom sú pohanské,“ smeje sa kaplán. Podľa neho nemajú nič spoločné s cirkvou a Svätým písmom, kde sa žiadne oblievanie nespomína. „Ale ako malý chlapec som, samozrejme, aj ja chodil s kamarátmi na oblievačku,“ ukončí kaplán so šibalským pohľadom.
