V zákulisí podujatia Miss stredných škôl, ktoré sa uskutočnilo uplynulý piatok v priestoroch MsKC, to vyzeralo ako v úli. Dievčatá si ešte do poslednej chvíle niečo nacvičovali a snažili sa odbúrať trému. My sme v tejto rušnej atmosfére čakali na príchod Marianny Ďurianovej, jednej z najzaujímavejších hostí večera a zároveň porotkyne súťaže.
Keď to už vyzeralo, že do úvodného spustenia programu sa jej nedočkáme, zrazu sa objavila. V sprievode svojho partnera Jana Novotného si to namierila rovno do šatne a o pár minút nato sme sa s ňou konečne mohli porozprávať. „Pozvanie na toto podujatie som prijala viacmenej z priateľstva, pretože organizátorov osobne poznám. Už som tu niekoľkýkrát a vzhľadom na to, že v Žiari som chodila do strednej školy, je to záležitosť môjmu srdcu blízka. Prežila som tu niekoľko rokov. Vlastne od mojich pätnástich rokov až do skončenia strednej školy som bývala v Kremnici,“ prehovorila na úvod Ďurianová. Napriek tomu sa už cíti byť Bratislavčankou, keďže väčšiu časť svojho života prežila v hlavnom meste. Nezabudla však podotknúť, že jej rodina pochádza z Kremnice, takže korene má tam. Jej rodičia sa nedávno opäť presťahovali do Bratislavy, kde predtým desať rokov žili a na staronové prostredie si pomaly zvykajú. Zdalo by sa, že k nášmu regiónu Mariannu už nič neviaže. „Zostali mi pekné spomienky a mám tu takmer celú rodinu. Určite sa mám kam vracať. Žije tu moja stará mama, aj krstní rodičia,“ podotkla. Na podujatie prišla s partnerom, ale ako nám povedala, nie vždy sa na podobných programoch zúčastňujú spolu. Okrem iného s ňou prišiel na žiarske podujatie aj preto, lebo bol tiež pozvaný do poroty. Ako priznala, finalistky si pred súťažou nestihli obzrieť. „Takže vôbec nevieme, kto tam je a nemáme žiadne predsudky, ani predispozície...,“ zhodnotila situáciu so smiechom. Na záver nášho stretnutia nám prezradila, že blížiace sa Veľkonočné sviatky bude tráviť v práci. „Bohužiaľ, celý týždeň mám službu, takže budem pracovať. Ale na druhej strane, celkom mi to aj vyhovuje, lebo nemám rada Veľkú noc. Môj otec totiž tridsať rokov nepochopil, že ma nemá oblievať. Myslí si, že keď to tvrdím, robím si z neho srandu a vždy maobleje.“
