Zubatá ju obišla

Štiavničania ju poznajú ako slušnú Rómku, ktorá sa skôr, ako niekoho osloví a vypýta si pár koruniek na jedlo alebo lieky, slušne pozdraví. Pri sebe má zvyčajne niekoľko igelitových tašiek, do ktorých si odkladá okrem jedla rôzne časti odevu či nájdené topánky, ktoré jej ešte poslúžia. Prvý raz som ju stretol jedného augustového rána minulého roku, keď čosi pred siedmou hodinou ráno raňajkovala pri cukrárni na Križovatke. Keď zistila, že ju idem fotiť, požiadala ma najprv o dvadsať korún, no do reči jej akosi nebolo. Nedávno som ju stretol na štiavnickej železničnej stanici utúlenú pri radiátore v jednom z kútov čakárne. Okolo seba mala porozkladané tašky, na poličke nad radiátorom zasa jedlo, ktoré zrejme povyťahovala z kontajnerov. Keď som jej ponúkol obloženú žemľu, potešila sa a začala mi dosť nesúvisle rozprávať svoj príbeh. „Viete, ja som slušná Rómka, nie taká, čo žobre, a potom všetko prepije. Ja nemám na jedlo a potrebovala by som aj lieky. Pozrite, od choroby mi aj zuby vypadali. Muž ma nechal a pred rokom mi zhorela sestra. Bolo to strašné... Viete, ona bola taká pekná a dobrá. Mňa zubatá obišla. Bývali sme v dome, ktorý nám dal úrad. Ja som v ňom vtedy nespala. Teraz bývam u ďalšej sestry. Sem sa chodím len zohrievať,“ spomína si na tragickú udalosť asi 57–ročná Rómka Irena Š. Aspoň takto sa horko – ťažko predstavila. Jeden zo štiavnických hasičov, ktorý sa hasenia požiaru zúčastnil, si na túto udalosť spomína takto: „V dome bývali tri rodiny, asi osem ľudí. Traja naši členovia, ktorí boli pri požiari prví, natiahli rýchlo prúdnice od strážnice a začali s hasením požiaru. Postupne prichádzali ďalšie posily, a tak sme zachránili asi dve tretiny objektu. Žiaľ, 32-ročnú Adrianu B. sa nám kvôli rozsahu požiaru nepodarilo zachrániť. Jej brat ešte stihol pred ohňom utiecť. Ďalší, ktorý bol tiež v miestnosti, kde požiar vznikol, sa zachránil tak, že vyskočil cez okno do záhrady asi z trojmetrovej výšky. Obeť údajne volala o pomoc. Asi sa sama nemohla dostať z miestnosti. Pravdepodobne ju privalila skriňa. Zrejme tu zohral svoju rolu aj alkohol. Pre nás to každopádne bolo strašné. Paradoxom tohto požiaru bolo, že sa stal práve v deň svätého Floriána, ktorý je patrónomhasičov.“