Táňa Kenížová sa po štúdiu etnológie na Univerzite Komenského v Bratislave opäť venuje tancu v žiarskom folklórnom súbore Hron. Ten bol, napriek tomu, že Žiar nad Hronom je pomerne malé mesto, vždy spájaný s kvalitou. Momentálne však podľa nej folklórna tradícia upadá. „Je to prirodzené, mladí, ktorí počúvajú úplne inú hudbu, sa nebudú len tak hrnúť do súboru. Ale nie je to spôsobené tým, že by pre nich nemohol byť atraktívny. Jednoducho si nevedia predstaviť, čo to obnáša,“ hovorí. Sama sa do súboru prihlásila ešte ako gymnazistka. Ako priznáva, bolo to sčasti kvôli sympatickému tanečníkovi. No hlavne, mala príležitosť zhliadnuť vystúpenie FS Hron počas výchovného koncertu. „Bola som nadšená. Rozhodla som sa na základe toho, čo som videla. Dnes už stredoškoláci podobný výchovný koncert asi nezažijú,“ pokračuje. Nábor, ktorý súbor tradične organizuje, sa tento rok veľmi nevydaril. „Jednoznačne zlyhala propagácia,“ komentuje príčiny neúspechu. Cestu, ako priblížiť folklór mladým ľuďom, vidí v spojení slovenských ľudových tradícií a hudobného štýlu etno. „Súčasná riaditeľka mestského kultúrneho centra nám sľúbila, že sa uskutoční výchovný koncert. Ale aj že zorganizujeme spoločný hudobno-tanečný projekt so skupinou Hrdza. Už rok sú naň vyhradené peniaze a vedenie ešte nebolo schopné zabezpečiť trénera a choreografa, ktorý tu chýba ako soľ,“ vysvetľuje. Vedúca súboru Natália Štrbová je odborníčkou na klasický tanec, Táňa ako etnologička môže členom priblížiť zvyky a tradície pútavou formou. Absentuje však práca s choreografiami. „Už dlhé roky sa tancujú tie isté tance, striedajú sa ľudia, ale kroky a tanečné kreácie zostávajú rovnaké a bez nových nápadov,“ charakterizuje súčasný stav. FS Hron sa dostáva na okraj záujmu. A členovia to cítia. „Už ich nebaví nacvičovať stále to isté. Sú talenty, ktoré nevynechajú ani jeden tréning, ale sú aj dievčatá, ktoré sa vyhovárajú na rôzne iné povinnosti. Ale nečudujem sa im. Keď vidím, kam to smeruje, aj ja strácam optimizmus,“ konštatuje skepticky, ale napriek tomu s úsmevom. Táňa rada spomína na časy, keď začínala. Členovia súboru sa svojou snahou navzájom motivovali. Boli priatelia, no zároveň si chceli dokázať, že zvládnu to, čo lepší tanečníci. „Mali sme vždy nejaký vzor, ktorý mal prepracovanejšiu techniku alebo to vedel viac precítiť. A tomu sme sa chceli podobať,“ pokračuje. V súčasnosti prídu niektorí členovia odtancovať povinné vystúpenie, a tým to pre nich končí.
„Kedysi mal Hron priestrannú krojovňu, ktorá bola dôstojným miestom pre uloženie krojov. „Súboristi“ sa v nej mohli pohodlne prezliecť a dievčatá namaľovať. Teraz sa tlačíme v malej chodbe, ktorú na to v MsKC vyhradili. Myslím si, že súčasné vedenie nemá úctu k tradíciám ani ku krojom,“ tvrdí s vážnym výrazom v tvári. Ako nám prezradila, z krojovne už pár rokov miznú kroje. Napriek tomu, že členovia súboru mali vždy prehľad o tom, ktoré časti tradičného odevu sú požičané. „Momentálne však chýba niekoľko kompletných krojov a nikto nevie, kam sa podeli. Netrúfam si označiť vinníka. Keď som ešte len začínala, zažila som prípad, keď si niekoľko opitých predstaviteľov mesta po jednom z podujatí oblieklo kroje a tancovalo. Bolo to tuším za bývalého vedenia,“ spomína s ironickým úsmevom Táňa. Tanečníčka nikoho osobne nenapáda, ako sama hovorí, nemá dostatok informácií, ani energie, aby sa zaoberala podobnými vecami. Trápi ju však osud žiarskeho folklórneho súboru. Menší počet stálych členov, ale aj prístup mesta. „Je úžasné, že MsKC nám poskytuje svoje priestory. No riaditeľka komunikuje iba s vedúcou. Pre ostatných „súboristov“ je to len anonymná postava. Bývalá šéfka prišla vždy osobne oznámiť, ak sa chystalo nejaké vystúpenie. Podotýkam včas, aby tanečníci, ktorými sú žiaci, študenti alebo zamestnaní ľudia, mohli tance v pokoji nacvičiť. Všetko je aj o osobných vzťahoch,“ vyjadruje svoj názor. Napriek negatívam, ktoré vymenúva, Táňa verí, že blížiace sa päťdesiate výročie súboru, jeho úroveň pozdvihne. Podobné oživenie spôsobilo niekoľko starších nadšencov z FS Hron, keď pripravovali oslavy pred piatimi rokmi. „Možno to tak má byť a Hron si musí prežiť krízu každých päť rokov,“ uzatvára Táňa s nádejou vhlase.
