Najčastejšie sa vyskytujú zápalové ochorenia

„Zrelá žena, ktorá porodila, alebo začína pohlavne žiť, by mala absolvovať preventívne gynekologické prehliadky minimálne raz do roka,“ hovorí gynekologička Ružena Bugárová. „Ak je zistený nejaký chorobný stav, čo sa týka krčka maternice, alebo začínajúcich klimakterických ťažkostí, podľa doporučenia gynekológa by mala chodiť na vyšetrenie raz za polrok. V prípade, že je pacientka zaradená do dispenzárnej starostlivosti, riadi sa podľa pokynov lekára,“ pokračuje lekárka. Vo svojej ambulancii sa najčastejšie stretáva so zápalovými ochoreniami vonkajších a vnútorných rodidiel, výtokmi, bolesťami podbruška a mladé pacientky ju vyhľadávajú kvôli antikoncepcii.
Veková hranica pre klimaktérium nie je presne stanovená. Je to individuálne, ale zvyčajne prichádza po štyridsiatompiatom roku. Klimaktérium môže byť fyziologické, keď žena nie je po operácii, alebo umelo vyvolané – arteficiálne, keď je žena po nejakom operačnom výkone zbavená vaječníkov. Niektoré ženy stihne klimaktérium aj pred štyridsiatkou, ale väčšinou je to spôsobené operačnými zásahmi. Vtedy sa predpisujú hormonálne lieky. Tie treba užívať dosť dlhé obdobie, aby nedostatok estrogénov nemal vplyv na organizmus a to hlavne na kostný a srdcovocievny systém. „Ženy, ktoré sa chcú vyhnúť klimakterickým ťažkostiam, môžu podstúpiť hormonálnu substitučnú liečbu, ktorá im prináša väčšiu fyzickú a psychickú pohodu. Nie sú nervózne, malátne, nepociťujú návaly a pomáha im aj pri inkontinencii. Osobne si myslím, že toto riešenie je veľmi vhodné. Prečo si neskvalitniť život, keď je taká možnosť,“ vysvetľuje gynekologička. Existuje viac druhov liekov hormonálnej substitučnej liečby a to vo forme náplastí, tabletiek a dokonca aj v gélovej forme. Treba však rozlišovať hormonálnu liečbu u žien, ktoré majú zachovanú maternicu a u tých, ktoré ju už nemajú. Ak má žena maternicu zachovanú, v rámci hormonálnej substitučnej liečby musí brať obidva pohlavné hormóny – estrogén, aj gestagén. V náplasťovej a gélovej forme sú na našom trhu však len estrogény. Pre ženy bez maternice je veľmi praktické používanie liekov v gélovej forme. Jednoducho si ho natrú na pokožku, kde sa im vstrebe. Takto šetria organizmus a hlavne tráviaci trakt, lebo hormón sa dostane do krvi priamo cez kožu. Názory odborníkov na dĺžku užívania takýchto liekov sú rôzne. Niektorí odporúčajú tri až päť rokov, iní aj desať. Vtedy sú ženy zaradené do dispenzárnej starostlivosti a lekára by mali navštíviť dvakrát do roka.
Častým javom dnešnej doby je neplodnosť. Je to komplexný problém a pri prvotnom vyšetrení pacientky sa nemusí hneď zistiť príčina neplodnosti. Nikdy sa však nevyšetruje a nelieči len jeden z páru, vždy treba vyšetriť a prípadne liečiť obidvoch partnerov. „Vždy, keď príde žena s tým, že nemôže otehotnieť, poviem jej, že vyšetreniam a prípadnej liečbe sa musí podrobiť aj partner! Okrem anatomických a chorobných problémov neplodnosť vo veľkej miere ovplyvňuje uponáhľaný, stresujúci spôsob života a psychické problémy. Vtedy môže pomôcť psychológ. Veľa párov bolo liečených dlhodobo, opakovane absolvovali umelé oplodnenia a napriek tomu sa im nepodarilo splodiť potomka. Keď nakoniec všetko vzdali, uvoľnili sa a za rok, za dva žena prirodzenou cestou otehotnela,“ opisuje problémy s neplodnosťou lekárka.
Nepríjemnou a tabuizovanou záležitosťou sú v dnešnej dobe aj stále častejšie sa vyskytujúce problémy s neudržaním moču – s inkontinenciou. Jej spúšťačom sú hlavne pôrody, alebo genetické danosti. Dá sa ovplyvniť liekmi a môže sa riešiť aj operačne. Je však dôležité tzv. urodynamické vyšetrenie, ktoré pomôže odhaliť príčinu inkontinencie, pretože nie je inkontinencia ako inkontinencia. Neudržanie moču môže byť spôsobené nesprávnou funkciou a činnosťou močovej rúry a močového mechúra, alebo ich anatomickými zmenami. Nepríjemný pocit môže spôsobovať aj tzv. dráždivý močový mechúr, alebo nejaká anatomická porucha. Operačné výkony sú v dnešnej dobe podstatne modernejšie ako boli v minulosti, keď sa robili plastiky. V súčasnosti sa od nich upúšťa a vykonávajú sa rekonštrukčné operácie panvového dna, aj s použitím tzv. pások a sieťok. Ale týmto sa už zaoberá nový odbor gynekológie – urogynekológia.