„Zatiaľ sme síce takýto prípad nezaznamenali, ale je to reálne možné. Preto by sme chceli podobným problémom predchádzať,“ povedal pre MY vedúci záchranárov Martin Prokein. Ľudia si niekedy nedostatočne uvedomujú ohrozenie, kým sa ich osobne nedotýka. Keď vidia, ako sanitka odváža suseda s infarktom, neuvažujú o tom, že raz sa to môže stať ich príbuzným, priateľom alebo dokonca im samotným. „A o to vlastne ide. Pokiaľ našu pomoc sami nepotrebujú, nestarajú sa o to, či nám v ceste stoja nejaké bariéry,“ pokračuje. Pomerne bežným javom je, že sa vozidlo záchrannej zdravotníckej služby nemôže dostať priamo na miesto. To znamená, čo najbližšie k postihnutému. „Vjazdy pred panelákmi sú často zatarasené parkujúcimi autami alebo kontajnermi. A ak aj nájdeme nejaký voľný priestor, nie vždy je dostatočne veľký, aby ním mohla sanitka plynulo prejsť,“ vysvetľuje. Vtedy zastane tam, kde môže, napríklad na ceste. Sama potom obmedzuje cestnú premávku, najmä v prípadoch, keď sa členovia záchranného tímu zdržia pri pacientovi dlhšie. Príkladom nevyhovujúceho stavu sú autá na Hviezdoslavovej ulici v Žiari nad Hronom. V noci sú parkovacie miesta zo zásady zaplnené. Minimálna šírka takzvanej nástupnej plochy pre záchranné zložky by pritom mala kopírovať šírku jedného jazdného pruhu. Záchranári sa snažia dostať k postihnutému vždy zo strany, kde sú nainštalované zvončeky. Ak sa to však nepodarí, sú nútení hľadať iné prístupové cesty. „Stáva sa, že zastaneme pri zadnom vchode a príbuzný nás čaká na opačnej strane. Kým nám príde otvoriť alebo doslova obehneme dom, strácame cenné sekundy,“ upresňuje Prokein. A nejde len o možnú časovú stratu, ale aj maximálny komfort pacienta. V prípade, že zdravotníci musia použiť nosítka, je ideálne, ak je trasa z bytu do sanitky čo najkratšia.
Prekážkou, ktorá sa dá eliminovať, sú chýbajúce čísla domov v obciach, ale aj mestách v regióne. Pri rekonštrukciách nehnuteľností majitelia často odstránia tabuľku s prideleným číslom domu a neskôr ju nevrátia na pôvodné miesto. „My obce v okolí poznáme a vieme nájsť konkrétny dom, aj keď nie je označený. Ak by však k prípadu vyrazila záchranka z okolitých stredísk, z ktorých tu zvyčajne nezasahujú, mohlo by to spôsobiť zdržanie,“ opisuje situá- ciu, ktorá z času na čas nastane. Obytné domy v mestách sú často označené číslom len z jednej strany. „Myslím, že pre obyvateľov domu či bytové spoločenstvo by zabezpečenie zreteľného značenia z oboch strán nebol žiadny problém,“ apeluje na občanov regiónu Prokein. Pri transporte pacienta z viacposchodovej budovy sa záchranné tímy stretávajú s rôznymi fyzickými prekážkami v priestoroch medziposchodí. „Nemáme nič proti pestovaniu kvetov. Nevhodne umiestnené kvetináče, či kusy nábytku však môžu podstatne sťažiť transport pacienta,“ hovorí vedúci záchranárov. Predpokladá, že s podobnými komplikáciami sa v praxi stretávajú aj iné zložky záchranného systému. „Pomohlo by, keby sa situácia riešila priamo v spolupráci s inštitúciami, ktoré majú možnosť ovplyvniť daný stav.“ uzatvára.
Nástupné plochy by sa mali nachádzať pred každou budovou. Oficiálne existujú, no keďže nie sú označené ako miesta so zákazom státia, vodiči ich využívajú na parkovanie. Dopravné značenie nespadá do kompetencie miest a obcí. „Mestská polícia by však v prípade umiestnenia takéhoto značenia mohla nedodržanie zákazu pokutovať,“ informoval MY hovorca mesta Martin Baláž. O komplexnom riešení problému mesto zatiaľ neuvažovalo.
