V úvode stránky ste napísali, že neoficiálne stránky o Beši vznikli preto, aby sa obec Beša viac zviditeľnila. Ako však k tomu prišlo?
Celý projekt neoficiálnych stránok obce vznikol na môj podnet. Dlhý čas o jej existencii nevedeli ani hlavní predstavitelia obce. Mojím hlavným cieľom bolo skutočne zviditeľniť obec, ale aj poskytnúť mnohým Bešanom informácie, ku ktorým sa tak ľahko nedostanú. K takým informáciám patria napríklad zápisy z obecnej kroniky už od roku 1957, školská kronika, konečné umiestnenia futbalového klubu TJ Klas Beša v okresných súťažiach od sezóny 1966-67, osudy bešianskeho mamuta a iné. Takisto som chcel, aby stránky poskytovali dostatočné množstvo praktických informácií pre domácich i ostatných, ktorí majú záujem spoznávať bližšie i vzdialenejšie okolie obce.
Kedy ste začali stránky vytvárať?
Vo februári tohto roku som si pripomenul druhé výročie vzniku neoficiálnych stránok obce Beša. Ale myšlienku spracovať webovú prezentáciu Beše som v sebe nosil už dávno predtým, než som
na stránke začal aktívne pracovať.
Pomohol vám niekto pri zbieraní materiálov o obci?
Všetky príspevky a články na stránkach si píšem sám a na deväťdesiatdeväť percent si zabezpečujem sám aj všetky materiály a fotografie ohľadne príspevkov a článkov. Pomocnú ruku mi pritom podali hlavne traja ľudia. Je to starosta obce Ladislav Drappan, ktorý mi poskytol množstvo dokumentov o obci Beša, napríklad obecnú kroniku, Miroslav Černák, ktorý mi pomohol zozbierať množstvo fotografií z minulosti obce, a to aj fotografie z konca dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia a Terézia Zöldová, ktorá preložila stránky do maďarského jazyka, t.j. jazyka, ktorým sa v Beši dorozumieva ešte mnoho, väčšinou starších ľudí. A ďakujem aj všetkým tým, ktorí akokoľvek prispeli k tvorbe neoficiálnych stránok obce.
Za prácou ste odišli až do Bratislavy. Ako často chodíte domov?
Trvalý pobyt mám stále v Beši, ale pracovné dni trávim v Bratislave. Počas letných prázdnin veľa cestujem a do Beše chodím len sporadicky, priemerne jeden či dvakrát do mesiaca.
Plánujete sa v budúcnosti vrátiť naspäť do obce?
Z Beše som administratívne nikdy neodišiel, ale skutočnosť je taká, že kvôli pracovným plánom nebude zrejme Beša v budúcnosti mojím bydliskom.
K vašej práci vás to tiahlo od stredoškolských lavíc. Aké je teda vaše zamestnanie?
Moje stredoškolské štúdium sa točilo okolo železničnej dopravy, čo nakoniec vyvrcholilo vyštudovaním odboru prevádzka a údržba dráhových vozidiel na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity. Dnes pracujem v nákladnej železničnej spoločnosti na odbore stratégie.
Ako často obnovujete stránky a odkiaľ beriete aktuálne informácie?
Stránky sa snažím aktualizovať čo najčastejšie. Vzhľadom k tomu, že v Beši, ako aj v iných obciach na okolí, spoločenský život oproti minulým rokom stagnuje a udalostí v obci, zaujímavých na zverejnenie, je tiež ako šafranu, zverejňujem aktuálne informácie z diania obce len sporadicky. Snažím sa to však kompenzovať zaujímavými článkami z minulosti obce a článkami o prírodných a iných zaujímavostiach obce. Ich príprava a konečné spracovanie trvajú tiež nejaký čas, takže nový článok pribudne približne každé dva alebo tri týždne. Futbalové výsledky a tabuľky aktualizujem v priebehu sezóny týždenne. „Aktuálne“ informácie získavam zvyčajne s odstupom času od svojich rodičov a známych. V tomto smere ešte nie je súčinnosť s obecným úradom taká, akú by som si predstavoval.
Aké sú vaše korene v obci?
Osobne sa jednoznačne považujem za Bešana, no z genealogického hľadiska som Bešan iba spolovice – otec pochádza z Podhájskej.
Čo máte na svojej obci najradšej a koho si v nej najviac vážite?
Beša má nádherné okolie – Bešiansku pahorkatinu nám môže závidieť nejedna obec. Počas letných dní máme v čase dobrej viditeľnosti nádherný výhľad na Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Tríbeč a okolité obce. Ľudia, ktorých si v obci najviac vážim, sú jednoznačne moji rodičia.
Na čo by ste chceli ešte upozorniť?
Keď sa povie obec Beša, väčšina ľudí si ju hneď spája s mamutom. No ani drvivá väčšina obyvateľov Beše nevedela o mamutovi takmer nič okrem toho, že sa pozostatky mamuta našli v strede obce v roku 1902 a následne boli za pomoci Andreja Kmeťa prenesené do Slovenského národného múzea v Martine. Som veľmi rád, že sa mi podarilo zhromaždiť množstvo informácií a fotodokumentácie práve o bešianskom mamutovi, pretože na začiatku spracovávania materiálov som nemal o ňom skoro žiadne informácie ani ja. Ani v obecných archívoch neboli o tejto téme takmer nijaké dôveryhodné záznamy. Získané informácie si preto veľmi cením. Takisto pozitívne vnímam skutočnosť, že v poslednom čase vzniklo množstvo regionálnych a obecných internetových stránok, venovaných blízkemu a vzdialenejšiemu okoliu levického okresu a niektoré z nich sú naozaj kvalitné a nabité zaujímavými informáciami. Mám medzi nimi aj svoje obľúbené. Viem, čo je to robiť obecné stránky, preto si myslím, že je na mieste vyzdvihnúť prácu kvalitných obecných webových stránok, ako napríklad žitavskú, čajkovskú, tekovskú, regiónu Pohronie.Katarína Kopcsányiová
