„V nedeľu okolo šiestej hodiny večer sme dostali pokyn z operačného strediska krajského riaditeľstva na výjazd k lesnému požiaru s jednou cisternou,“ vracia sa k okamihu, kedy sa zapojili do hasenia, veliteľ zmeny Dušan Želiar. „S druhou cisternou sme k požiaru vyrazili na ďalší deň poobede a s treťou v utorok ráno. Hasenie požiaru bolo rozdelené na niekoľko zásahových úsekov, my sme zasahovali v prvom a druhom úseku. Počas troch dní sme sa striedali pri hasení, doprave a dopĺňaní vody do bambi vakov pre vrtuľníky.“ Oheň kvôli ťažko dostupnému terénu mohli likvidovať len so striekačkami, ktoré mali upevnené na chrbtoch a lopatami. „Najhorší bol terén, do ktorého sme sa nemohli dostať so žiadnou hasebnou technikou. Celú situáciu mohli zachrániť len vrtuľníky s hasiacimi vakmi. Na likvidácii ohňa sa ich podieľalo päť,“ pokračuje Želiar. Nebezpečný bol aj vietor, ktorý oheň rozfúkaval do okolia. Padajúce horiace stromy a uvoľnené kamene zas ohrozovali dopravu na donovalskej ceste, preto ju počas likvidácie požiaru uzavreli.
Žiarski hasiči sa svojej úlohy zhostili zodpovedne. Cez deň hasili, v noci monitorovali nebezpečné úseky. Pri prácach, našťastie, neutrpeli žiadny úraz. „Odniesla si to však technika,“ podotkne Želiar s tým, že nesklamala jedine staručká V3S-ka.
