Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

Podarilo sa mu utiecť z Jáchymova

Bol september a písal sa rok 1948. Štefan Kršňa, vtedy dvadsaťdvaročný mladík z Bartošovej Lehôtky, mal v októbri narukovať na vojnu, keď po neho prišiel policajt s rozkazom na zatknutie. Dôvod – protištátna činnosť.

„Ten žandár mi povedal, že rozkaz na moje zatknutie dostal z českého Mostu, kam ma musí dopraviť. Ako bývalý partizán som s ním bez väčších obáv išiel a myslel som si, že mi nič nehrozí. Práve v tom období sa však v Československu všetko menilo a k moci sa dostával komunistický režim,“ hovorí Kršňa. Cestou sa ešte zastavili v Prahe, kde policajtovi kúpil na stanici veľký obed a v Moste ich rozdelili. Policajta zobrali do kancelárie a jeho do nejakej miestnosti, kde ho vyšetrovali. „Jeden mi zozadu chytil ruky, aby som sa nemohol brániť a druhý ma vyšetroval päsťami. Pýtal sa na niekoľko mien a keď som povedal, že ich poznám, prestal ma biť. Potom otvoril dvere na kancelárii, kde bol žandár sprevádzajúci ma na mojej ceste. Povedal mu, že sa môže vrátiť domov, lebo ja som sa už priznal,“ opisuje výsluch.
Čo vlastne predchádzalo obvineniu Štefana Kršňu? V tom čase bol zamestnancom národného podniku v Prahe. Keďže sa všetko menilo, okrem Rudého práva a Práce nemohli vychádzať žiadne iné noviny. On so skupinou priateľov tlačili letáky, na ktorých bolo napísané to, čo v novinách nemohlo byť uverejnené. Zatkli vtedy dvadsiatich chlapcov, z toho šiestich vôbec nepoznal. Zavreli ich len preto, že boli podozriví.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Budili ho každú hodinu
Súd sa konal v Moste, kde ho za protištátnu činnosť odsúdili na desať rokov. „Po prečítaní rozsudku som necítil žiadne zúfalstvo. Znášal som to veľmi dobre, vôbec som si nepripúšťal, že vo väzení pobudnem celých desať rokov. Ako väzeň som dostal číslo 8549. Neskôr ma odviezli do veľkej plzenskej väznice Bory. Tam mi pridelili nové väzenské číslo 02956,“ spomína Kršňa. O nejaký čas ho poslali znovu do Mostu, kde musel pracovať v uhoľných baniach. Tam sa chcel prvýkrát pokúsiť o útek. Rozprával sa o tom s viacerými väzňami a keďže medzi sebou viedli pomerne hlučné diskusie, počuli ich aj nasadení informátori. Za trest ho odviezli späť do Plzne, kde ho dali na samotku. Bola to úzka miestnosť s malým okienkom vysoko v stene. Jedlo dostával len každý druhý deň a spávať musel na betóne. Nemal nič ani na prikrytie. „Každú hodinu chodil na kontrolu dozorca s pelendrekom, ktorým búchal na dvere. Musel som vyskočiť, utekať k okienku a hlásiť sa. Keď som mu povedal svoje číslo, na hodinku som si mohol zase ľahnúť,“ odhaľuje drsné podmienky bývalý väzeň a vzápätí pobavene dodáva, že si na to nemohol zvyknúť. Celé dni a noci uvažoval o úteku, so svojím osudom sa odmietal zmieriť.

SkryťVypnúť reklamu

Stále myslel na útek
Po čase sa dostal do Jáchymova. Bola to obrovská väznica príznačná ostnatým drôtom a strážnymi vežami. „Keď som tam prišiel, boli tam ešte nemeckí vojnoví zajatci. Neviem, čo sa s nimi neskôr stalo, ale isté je, že my sme ich vystriedali,“ podotkne Kršňa. S iróniou v hlase pokračuje, že v Jáchymove spali na uráne, čiže ožarovanie dostávali zadarmo. Okrem toho aj voda, ktorú pili a varili im v nej, bola rádioaktívna. „Videl som tam veľa sedemnásť až osemnásťročných chlapcov, ktorí po polroku zomreli,“ dodáva. Optimizmus ho však neopúšťal a stále myslel na útek. Kombinoval rôzne spôsoby, až sa mu raz podarilo zrealizovať skvelý plán. „V Jáchymove som sa vypracoval na veľmi dobré miesto. Zhorel tam veľký, dvestokoňový elektrický motor. Bol vyrobený vo Švajčiarsku a v celom Československu ho nevedel nikto opraviť. Keďže som bol technicky zdatný, ponúkol som sa, že to skúsim. Išiel som do toho aj s mojím kamarátom, ktorý bol zase technický antitalent, ale chcel som mu pomôcť. Nahovoril som im, že aj on sa vyzná v motoroch a bez neho to nedokážem. Keď sa budeme vzájomne dopĺňať, spolu to určite zvládneme. Vyhoveli mi a ja som ten motor naozaj opravil,“ hovorí o udalosti, ktorá mu vo väzení zabezpečila dobré meno.

SkryťVypnúť reklamu

Všetko dobre premyslel
Potom mu zariadili dielňu, kde mohol pracovať aj s kamarátom. Necítili sa tam však dobre, lebo každý deň s nimi do práce chodil chlapík menom Lemon, ktorý ich strážil. Kršňa mal z dielne výhľad na budovu, kde sídlil veliteľ jáchymovského tábora, Rus menom Turčenko. Videl mu priamo do okna a rozhodol sa ísť za ním so sťažnosťou, že keď ich Lemon neustále pozoruje, zle sa im pracuje. Bol úspešný a Turčenko dal príkaz, aby nepríjemný strážca nemal viac do dielne prístup. To je len jeden príklad z mnohých, akú váhu malo jeho slovo u veliteľa. Neskôr mu na jeho podnet urobili dielničku na mieste, odkiaľ plánoval útek. Bolo to v hlavnom sklade a všetko dobre premyslel. V prvom rade chcel u väzniteľov vzbudiť pocit, že je tam spokojný a myšlienka na útek ho ani nenapadne. Ktokoľvek tam vtedy prišiel, povedal mu, že asi sa tam chystá dlho žiť, keď si to tak pekne zariaďuje. Aby mal vždy dosť práce, ukázal spoluväzňom, ako majú spáliť motor. Takto si zabezpečil, že dielničku mu nezrušia a on mohol v pokoji pripravovať útek. „Odrezal som vrchnáky z benzínových sudov a z vnútornej strany toho vrchnáka som zváračkou navaril tri háky. Takže keď som vošiel do suda, mohol som sa pekne zavrieť. Na vrchnák som ešte nahádzal špinavú vazelínu, aby sa to každému hnusilo otvoriť. Takto som pripravil na útek tri sudy – pre mňa, môjho dobrého kamaráta a ešte pre jedného letca. Chceli sme ho zobrať so sebou, lebo v našom pláne bolo ukradnúť lietadlo a tak sa dostať do Nemecka. K tomu sme sa však nakoniec nedostali,“ opisuje situáciu ako vystrihnutú z dobrodružného filmu.

Schovávali sa v krovinách
Keď po približne dvoch rokoch jeho väznenia nadišiel ten osudný deň, všetci traja sa natlačili do sudov a čakali, kým ich naložia do nákladného auta. „Po polhodine jazdy autom v sude som mal krvavý celý chrbát. Cestovali sme niekoľko hodín, kým sme sa dostali do Prahy. V sudoch nás vyložil šofér auta v jednom starom, opustenom mlyne. Keď sme z nich zrazu vyšli, vodič zostal zaskočený a pridal sa k nám. Bál sa, že by ho kvôli nášmu úteku zavreli,“ smeje sa na historke spred niekoľkých desiatok rokov. V Prahe mali dohodnuté s jedným bývalým spoluväzňom, že im pomôže. Keď sa však objavili pred jeho dverami, dištancoval sa od nich. Pustili sa smerom do južných Čiech, chceli sa dostať k nemeckým hraniciam. Prespávali vonku a keďže bolo neskoré leto, dalo sa to vydržať. Cez deň sa schovávali po všelijakých krovinách, v noci putovali.

Darmožráči z východu
Keď sa konečne dostali k hraniciam, našli tam vyrúbaný les, z ktorého stromov bola na československej strane urobená veľká zátarasa, aby cez ňu nikto nemohol ľahko prejsť. Okrem toho boli v okolí hraníc zákopy a v nich strážcovia. „My sme tú zátarasu s vypätím všetkých síl preliezli, vystihli moment, keď nás pohraničná stráž nemohla vidieť a nebadane sme cez zákop preskočili. Prešli sme čistinkou, hustým lesom a zrazu sme stáli na pokosenej lúke. To nám už bolo jasné, že sme v Nemecku,“ hovorí politický väzeň o vydarenom prechode cez hranice. Dostali sa do utečeneckého tábora v Norinbergu, v ktorom boli ľudia z celej Európy. S dorozumievaním našťastie nemali problém, lebo Kršňa výborne hovoril po nemecky. „Keď sme tam prišli a rozprával som o úteku z Jáchymova, jeden Nemec podotkol, že sme určite poriadne vyhladovaní. Nasľuboval nám množstvo dobrého jedla, vraj sa musíme poriadne najesť. Jeho slová som s radosťou pretlmočil kamarátovi do slovenčiny a keď nás Nemec počul, zostal zarazený. Myslel si totiž, že sme jeho krajania a zrazu pochopil, že to tak nie je. Vynadal nám do darmožráčov z východu a rozhorčený odišiel,“ spomína zvláštnu príhodu. Pobyt v tábore nemali jednoduchý, lebo sa to tam len tak hemžilo tajnými službami. Azda každý národ tam mal nasadených nejakých špiónov. Štefana Kršňu a jeho kamaráta raz dokonca zobrali na výsluch Francúzi, ktorí od nich chceli vedieť, aká je v Československu momentálna situácia. Ich výpovede im nakoniec niekto ukradol.

Konečne sa cítil slobodne
V Nemecku sa pretĺkal približne dva roky a potom sa dostal do Ameriky. Stalo sa tak na základe jeho žiadosti o emigráciu, ktorú si podal na americkej ambasáde a vyhoveli mu. Po prílete do štátov sa konečne cítil slobodne. Páčilo sa mu, že je to krajina všetkých národov a rás. Hneď sa tam uplatnil a našiel si veľmi dobrú prácu, vďaka ktorej precestoval azda celé spojené štáty. Istý čas býval na Floride, v Minesotte, aj Los Angeles. Dokonca mu bez toho, aby si doplnil vzdelanie, udelili titul inžinier. „Celý život som sa tam živil hlavou, nikdy som nepracoval manuálne. V Amerike mám schválené aj dva patenty,“ podotkne. V cudzom svete sa stále pohyboval v slovenskej komunite. Časom spoznal ženu pochádzajúcu z Košíc a oženil sa s ňou. Porodila mu tri deti, ktoré sa nikdy nenaučili rozprávať po slovensky. Podľa neho sú už jeho dve dcéry a syn Američania. Dobre ich zabezpečil a osamostatnili sa. Za oceánom prežil päťdesiat rokov. Medzičasom prišiel o manželku a srdce ho začalo ťahať domov, na Slovensko. Do Žiaru sa presťahoval pred tromi rokmi a keďže najbližšiu rodinu tu nemá, s domácnosťou mu pomáha bratrancova dcéra. „Zajtra mi príde uvariť bryndzové halušky,“ povie natešene. Vlani v lete ho navštívili deti aj s vnukom a vnučkou, na ktorých je hrdý. Na Slovensku sa im páčilo, ale žiť by tu vraj nedokázali. Kršňa tiež momentálne uvažuje o návrate do Ameriky, aby bol zase so svojimi najbližšími.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 8 296
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 5 781
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 932
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 195
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 884
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 544
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 310
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 1 248

Blogy SME

  1. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  2. Helena Michlíková: Dúha
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  4. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  5. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  6. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  7. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  8. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 483
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 183
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 112
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 001
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 261
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 778
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 713
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 481
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan
Ilustračná fotografia.

Prinášame veľký prehľad rodičovských príspevkov a dávok.


27. jan
Dominik Hronec

Scandi každý rok zdôrazňuje témy, ktoré sú súčasťou trendov v severskej kinematografii a hlavne spoločnosti.


25. jan
Študenti z umeleckej školy v Kremnici predsa len zmaturujú v riadnom termíne.

Terajší štvrtáci budú zrejme poslední maturanti.


25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


27. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


19 h

Autá blokovali chodník.


27. jan

Blogy SME

  1. Katarína Cerchlanová: Ana Fuck(t) nato občas kašle.
  2. Helena Michlíková: Dúha
  3. Miroslav Lisinovič: Putovanie po slovenských Kalváriách (48) - Strekov (I)
  4. Ctirad Klimčík: Od Havla do Pavla
  5. Tupou Ceruzou: Prezident Pavel
  6. Anna Miľanová: Konvencie a jednotlivec...
  7. Ján Škerko: Čo je hlavnou chybou Progresívneho Slovenska?
  8. Ján Šeďo: On to tak nemyslel, to médiá nepochopili...no nazdar.
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 483
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 16 183
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 112
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 001
  5. Rastislav Čurma: Divotvorný Kráľovský Chlmec - Maďar, maďarský, najmaďarskejší 4 261
  6. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 778
  7. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 713
  8. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 481
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu