Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky

Podarilo sa mu utiecť z Jáchymova

Bol september a písal sa rok 1948. Štefan Kršňa, vtedy dvadsaťdvaročný mladík z Bartošovej Lehôtky, mal v októbri narukovať na vojnu, keď po neho prišiel policajt s rozkazom na zatknutie. Dôvod – protištátna činnosť.

„Ten žandár mi povedal, že rozkaz na moje zatknutie dostal z českého Mostu, kam ma musí dopraviť. Ako bývalý partizán som s ním bez väčších obáv išiel a myslel som si, že mi nič nehrozí. Práve v tom období sa však v Československu všetko menilo a k moci sa dostával komunistický režim,“ hovorí Kršňa. Cestou sa ešte zastavili v Prahe, kde policajtovi kúpil na stanici veľký obed a v Moste ich rozdelili. Policajta zobrali do kancelárie a jeho do nejakej miestnosti, kde ho vyšetrovali. „Jeden mi zozadu chytil ruky, aby som sa nemohol brániť a druhý ma vyšetroval päsťami. Pýtal sa na niekoľko mien a keď som povedal, že ich poznám, prestal ma biť. Potom otvoril dvere na kancelárii, kde bol žandár sprevádzajúci ma na mojej ceste. Povedal mu, že sa môže vrátiť domov, lebo ja som sa už priznal,“ opisuje výsluch.
Čo vlastne predchádzalo obvineniu Štefana Kršňu? V tom čase bol zamestnancom národného podniku v Prahe. Keďže sa všetko menilo, okrem Rudého práva a Práce nemohli vychádzať žiadne iné noviny. On so skupinou priateľov tlačili letáky, na ktorých bolo napísané to, čo v novinách nemohlo byť uverejnené. Zatkli vtedy dvadsiatich chlapcov, z toho šiestich vôbec nepoznal. Zavreli ich len preto, že boli podozriví.

Skryť Vypnúť reklamu

Budili ho každú hodinu
Súd sa konal v Moste, kde ho za protištátnu činnosť odsúdili na desať rokov. „Po prečítaní rozsudku som necítil žiadne zúfalstvo. Znášal som to veľmi dobre, vôbec som si nepripúšťal, že vo väzení pobudnem celých desať rokov. Ako väzeň som dostal číslo 8549. Neskôr ma odviezli do veľkej plzenskej väznice Bory. Tam mi pridelili nové väzenské číslo 02956,“ spomína Kršňa. O nejaký čas ho poslali znovu do Mostu, kde musel pracovať v uhoľných baniach. Tam sa chcel prvýkrát pokúsiť o útek. Rozprával sa o tom s viacerými väzňami a keďže medzi sebou viedli pomerne hlučné diskusie, počuli ich aj nasadení informátori. Za trest ho odviezli späť do Plzne, kde ho dali na samotku. Bola to úzka miestnosť s malým okienkom vysoko v stene. Jedlo dostával len každý druhý deň a spávať musel na betóne. Nemal nič ani na prikrytie. „Každú hodinu chodil na kontrolu dozorca s pelendrekom, ktorým búchal na dvere. Musel som vyskočiť, utekať k okienku a hlásiť sa. Keď som mu povedal svoje číslo, na hodinku som si mohol zase ľahnúť,“ odhaľuje drsné podmienky bývalý väzeň a vzápätí pobavene dodáva, že si na to nemohol zvyknúť. Celé dni a noci uvažoval o úteku, so svojím osudom sa odmietal zmieriť.

Skryť Vypnúť reklamu

Stále myslel na útek
Po čase sa dostal do Jáchymova. Bola to obrovská väznica príznačná ostnatým drôtom a strážnymi vežami. „Keď som tam prišiel, boli tam ešte nemeckí vojnoví zajatci. Neviem, čo sa s nimi neskôr stalo, ale isté je, že my sme ich vystriedali,“ podotkne Kršňa. S iróniou v hlase pokračuje, že v Jáchymove spali na uráne, čiže ožarovanie dostávali zadarmo. Okrem toho aj voda, ktorú pili a varili im v nej, bola rádioaktívna. „Videl som tam veľa sedemnásť až osemnásťročných chlapcov, ktorí po polroku zomreli,“ dodáva. Optimizmus ho však neopúšťal a stále myslel na útek. Kombinoval rôzne spôsoby, až sa mu raz podarilo zrealizovať skvelý plán. „V Jáchymove som sa vypracoval na veľmi dobré miesto. Zhorel tam veľký, dvestokoňový elektrický motor. Bol vyrobený vo Švajčiarsku a v celom Československu ho nevedel nikto opraviť. Keďže som bol technicky zdatný, ponúkol som sa, že to skúsim. Išiel som do toho aj s mojím kamarátom, ktorý bol zase technický antitalent, ale chcel som mu pomôcť. Nahovoril som im, že aj on sa vyzná v motoroch a bez neho to nedokážem. Keď sa budeme vzájomne dopĺňať, spolu to určite zvládneme. Vyhoveli mi a ja som ten motor naozaj opravil,“ hovorí o udalosti, ktorá mu vo väzení zabezpečila dobré meno.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetko dobre premyslel
Potom mu zariadili dielňu, kde mohol pracovať aj s kamarátom. Necítili sa tam však dobre, lebo každý deň s nimi do práce chodil chlapík menom Lemon, ktorý ich strážil. Kršňa mal z dielne výhľad na budovu, kde sídlil veliteľ jáchymovského tábora, Rus menom Turčenko. Videl mu priamo do okna a rozhodol sa ísť za ním so sťažnosťou, že keď ich Lemon neustále pozoruje, zle sa im pracuje. Bol úspešný a Turčenko dal príkaz, aby nepríjemný strážca nemal viac do dielne prístup. To je len jeden príklad z mnohých, akú váhu malo jeho slovo u veliteľa. Neskôr mu na jeho podnet urobili dielničku na mieste, odkiaľ plánoval útek. Bolo to v hlavnom sklade a všetko dobre premyslel. V prvom rade chcel u väzniteľov vzbudiť pocit, že je tam spokojný a myšlienka na útek ho ani nenapadne. Ktokoľvek tam vtedy prišiel, povedal mu, že asi sa tam chystá dlho žiť, keď si to tak pekne zariaďuje. Aby mal vždy dosť práce, ukázal spoluväzňom, ako majú spáliť motor. Takto si zabezpečil, že dielničku mu nezrušia a on mohol v pokoji pripravovať útek. „Odrezal som vrchnáky z benzínových sudov a z vnútornej strany toho vrchnáka som zváračkou navaril tri háky. Takže keď som vošiel do suda, mohol som sa pekne zavrieť. Na vrchnák som ešte nahádzal špinavú vazelínu, aby sa to každému hnusilo otvoriť. Takto som pripravil na útek tri sudy – pre mňa, môjho dobrého kamaráta a ešte pre jedného letca. Chceli sme ho zobrať so sebou, lebo v našom pláne bolo ukradnúť lietadlo a tak sa dostať do Nemecka. K tomu sme sa však nakoniec nedostali,“ opisuje situáciu ako vystrihnutú z dobrodružného filmu.

Schovávali sa v krovinách
Keď po približne dvoch rokoch jeho väznenia nadišiel ten osudný deň, všetci traja sa natlačili do sudov a čakali, kým ich naložia do nákladného auta. „Po polhodine jazdy autom v sude som mal krvavý celý chrbát. Cestovali sme niekoľko hodín, kým sme sa dostali do Prahy. V sudoch nás vyložil šofér auta v jednom starom, opustenom mlyne. Keď sme z nich zrazu vyšli, vodič zostal zaskočený a pridal sa k nám. Bál sa, že by ho kvôli nášmu úteku zavreli,“ smeje sa na historke spred niekoľkých desiatok rokov. V Prahe mali dohodnuté s jedným bývalým spoluväzňom, že im pomôže. Keď sa však objavili pred jeho dverami, dištancoval sa od nich. Pustili sa smerom do južných Čiech, chceli sa dostať k nemeckým hraniciam. Prespávali vonku a keďže bolo neskoré leto, dalo sa to vydržať. Cez deň sa schovávali po všelijakých krovinách, v noci putovali.

Darmožráči z východu
Keď sa konečne dostali k hraniciam, našli tam vyrúbaný les, z ktorého stromov bola na československej strane urobená veľká zátarasa, aby cez ňu nikto nemohol ľahko prejsť. Okrem toho boli v okolí hraníc zákopy a v nich strážcovia. „My sme tú zátarasu s vypätím všetkých síl preliezli, vystihli moment, keď nás pohraničná stráž nemohla vidieť a nebadane sme cez zákop preskočili. Prešli sme čistinkou, hustým lesom a zrazu sme stáli na pokosenej lúke. To nám už bolo jasné, že sme v Nemecku,“ hovorí politický väzeň o vydarenom prechode cez hranice. Dostali sa do utečeneckého tábora v Norinbergu, v ktorom boli ľudia z celej Európy. S dorozumievaním našťastie nemali problém, lebo Kršňa výborne hovoril po nemecky. „Keď sme tam prišli a rozprával som o úteku z Jáchymova, jeden Nemec podotkol, že sme určite poriadne vyhladovaní. Nasľuboval nám množstvo dobrého jedla, vraj sa musíme poriadne najesť. Jeho slová som s radosťou pretlmočil kamarátovi do slovenčiny a keď nás Nemec počul, zostal zarazený. Myslel si totiž, že sme jeho krajania a zrazu pochopil, že to tak nie je. Vynadal nám do darmožráčov z východu a rozhorčený odišiel,“ spomína zvláštnu príhodu. Pobyt v tábore nemali jednoduchý, lebo sa to tam len tak hemžilo tajnými službami. Azda každý národ tam mal nasadených nejakých špiónov. Štefana Kršňu a jeho kamaráta raz dokonca zobrali na výsluch Francúzi, ktorí od nich chceli vedieť, aká je v Československu momentálna situácia. Ich výpovede im nakoniec niekto ukradol.

Konečne sa cítil slobodne
V Nemecku sa pretĺkal približne dva roky a potom sa dostal do Ameriky. Stalo sa tak na základe jeho žiadosti o emigráciu, ktorú si podal na americkej ambasáde a vyhoveli mu. Po prílete do štátov sa konečne cítil slobodne. Páčilo sa mu, že je to krajina všetkých národov a rás. Hneď sa tam uplatnil a našiel si veľmi dobrú prácu, vďaka ktorej precestoval azda celé spojené štáty. Istý čas býval na Floride, v Minesotte, aj Los Angeles. Dokonca mu bez toho, aby si doplnil vzdelanie, udelili titul inžinier. „Celý život som sa tam živil hlavou, nikdy som nepracoval manuálne. V Amerike mám schválené aj dva patenty,“ podotkne. V cudzom svete sa stále pohyboval v slovenskej komunite. Časom spoznal ženu pochádzajúcu z Košíc a oženil sa s ňou. Porodila mu tri deti, ktoré sa nikdy nenaučili rozprávať po slovensky. Podľa neho sú už jeho dve dcéry a syn Američania. Dobre ich zabezpečil a osamostatnili sa. Za oceánom prežil päťdesiat rokov. Medzičasom prišiel o manželku a srdce ho začalo ťahať domov, na Slovensko. Do Žiaru sa presťahoval pred tromi rokmi a keďže najbližšiu rodinu tu nemá, s domácnosťou mu pomáha bratrancova dcéra. „Zajtra mi príde uvariť bryndzové halušky,“ povie natešene. Vlani v lete ho navštívili deti aj s vnukom a vnučkou, na ktorých je hrdý. Na Slovensku sa im páčilo, ale žiť by tu vraj nedokázali. Kršňa tiež momentálne uvažuje o návrate do Ameriky, aby bol zase so svojimi najbližšími.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. "Vzrušenie, nadšenie a radosť" tvrdí DJ Milan Lieskovský
  2. Kuriéra nezastavili ani preteky. S dodávkou prešiel rely
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov
  4. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska
  5. Potrebujeme poďakovať vzorom. Preto rozbiehame novú biznis cenu
  6. 30 000 eur pre tých, ktorí chcú zlepšiť život vo svojej komunite
  7. Varujú pred púštnymi búrkami v Dubaji
  8. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  9. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  10. Divočina na ceste: ako postupovať, ak v noci zrazíte zviera?
  1. Najviac škôd slovenskí šoféri hlásia v júni
  2. Proxenta získala ocenenie Developer roka
  3. HB Reavis postavil Bratislave novú autobusovú stanicu
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prečo by sa elektrárne mali zaujímať o ekologické riešenia?
  7. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu
  8. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali
  9. Mladí slovenskí filmári zvíťazili na festivale v Barcelone
  10. Orange pokračuje v systematickej podpore digitálneho vzdelávania
  1. Vymenili startup za korporát. Dôvod bol iný, než by ste čakali 17 670
  2. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 8 754
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 7 014
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 6 266
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 5 595
  6. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 4 981
  7. Trnavské mýto: Od centrálneho trhoviska ku kongresovej sále 4 638
  8. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 4 405
  9. Skladujete pivo pri izbovej teplote? Znižujete jeho kvalitu 4 237
  10. Žabka rýchlo expanduje na západe Slovenska 3 961

Blogy SME

  1. Marian Baran: Električka číslo štyri
  2. Martin Sukupčák: Komunistický zločinec
  3. Anton Kaiser: Historické premeny Oponického hradu
  4. Štefan Vidlár: Pomýlený gazda
  5. Miriam Studeničová: Prečo mnohí nedokážu vnímať duchovno?
  6. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  7. Martina Paulenová: Odchádzame na prechádzku
  8. Zuzana Cascino: Sedmokrásky z lásky
  1. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 926
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 12 101
  3. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 751
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 344
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 669
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 078
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 585
  8. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 4 172
  1. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Pozrieme sa aj na našu hádzanársku reprezentáciu a ak by ste zaspali a prebrali sa na zimnom štadióne v Nitre o pár rokov, s nami sa dozviete aké prekvapenie by na vás čakalo.


13 h

Nenechajte si ujsť ďalší diel LIVE diskusie na tému zelenej energie s fundovanými hosťami už v utorok 28. septembra o 11:00 hod.


24. sep

Keď sa v zime cítite na začiatku behu z pohľadu teploty pohodlne, budete mať problém! Konštatoval v našom podcaste odborník na behanie Rastislav Magna z Intersportu.


24. sep
Ilustračné foto.

Výdavky zvýšili o 623-tisíc eur.


SITA 23. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Marian Baran: Električka číslo štyri
  2. Martin Sukupčák: Komunistický zločinec
  3. Anton Kaiser: Historické premeny Oponického hradu
  4. Štefan Vidlár: Pomýlený gazda
  5. Miriam Studeničová: Prečo mnohí nedokážu vnímať duchovno?
  6. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  7. Martina Paulenová: Odchádzame na prechádzku
  8. Zuzana Cascino: Sedmokrásky z lásky
  1. Ján Buocik: Obchvat a nová diaľnica D4/R7 ako dobrá správa? Skôr zlý vtip! Najmä pre Bratislavčanov. 14 926
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 12 101
  3. Janka Bittó Cigániková: Čo sa to preboha deje v Izraeli? Prestali vakcíny fungovať? 6 751
  4. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 6 344
  5. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 669
  6. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 5 078
  7. Peter Chudý: Šesť spôsobov na odstránenie čestného policajta alebo ako to bolo za prezidentovania Tibora Gašpara a likvidačné metódy prehnitého systému dnes. 4 585
  8. Andy Morávek: Tomuto štátu už nedarujem ani jedinú kvapku mojej krvi. Nezaslúži(š) si ju! 4 172
  1. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  3. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  4. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  5. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  6. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  7. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  8. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu