Obaja tréner nám opísali svoje dojmy z celej sezóny a majstrovstiev po návrate z nich.
Aká bola atmosféra majstrovstiev? Celkové pocity, spôsob organizácie.
Na majstrovstvách Slovenska som nebol prvýkrát, takže môžem už aj porovnávať. Tieto boli určite tie najlepšie. Atmosféra a prístup organizátorov bol veľmi príjemný a priateľský, zdravo športový. Žiadne nešportové správanie, férový prístup. Domáci Levičania mali svojich bubeníkov, ktorí nepovzbudzovali len domáci tým, ale aj tie ostatné.
Aká bola úroveň hry?
Je to podobné ako s našou extraligou. Vidno, že o niečo poklesla úroveň, že neboli také ako tie predošlé. Zápolenie deťom ostalo. Hrali ako najlepšie vedeli, to tam ostalo.
Dojem trošku pokazila organizácia, nie domácich ale Slovenskej volejbalovej federácie, ktorá nominovala na každý zápas len jedného rozhodcu. Toto podujatie si určite zaslúži viac rozhodcov, pretože je to určite najvyššie podujatie tejto vekovej kategórie. A je to ako keby vo futbale pískal len jeden rozhodca.
Určite nedostatočné pre takýto turnaj...
Iste. Tieto deti sem prídu niekedy po niekoľkých rokoch snaženia a mali by od nás dospelých dostať zaopatrenie, aké sa patrí na tento zážitok. Aby neboli chyby rozhodcov, aké sme videli aj na týchto majstrovstvách. Ale nemôžeme to rozhodcovi zazlievať, pretože keď je sám nemôže vidieť, čo sa deje na ihrisku. On sa musí sám pozrieť na podávajúcu hráčku, či nemá prešľap, či si dva razy nenadhodila, na tie, ktoré stoja na podanie, či sa nepohnú skôr na druhej strane ihriska, či všetky stoja v ihrisku. Keď to má sledovať, musí si vybrať len jednu činnosť a potom sa stáva, že mu tie ostatné problémy ujdú. To isté sa stávalo aj v priebehu hry. Domáci urobili čo mohli. Z ich strany im nemožno nič zazlievať. Dokonca aj pred turnajom sa trénerom dostalo prijatia u primátora Levíc, ktorý kvôli nám preložil aj svoju dovolenku. Predstavil nám Levice, porozprával o perspektívach mesta aj športu, pýtal sa na naše kluby a aké máme športové podmienky v našich mestách.
Ako hodnotíte športovú stránku z pohľadu vášho týmu?
Začali sme veľmi dobre. Na tieto majstrovstvá nám prišla naša najlepšia hráčka Veronika Wolfová. Aj keď je len žiačka, hrá už rok v súťažiach od kadetiek až po ženskú extraligu. Jej prínos bol veľký, ale samozrejme tam vznikli aj nejaké problémy, pretože dievčatá s ňou dlho nehrali, museli sa spolu vžiť, netrénovala s nami. Bola len na dvoch tréningoch. Nakoniec bolo všetko v poriadku a dievčatá spolu vytvorili dobrú partiu. Zobrali sme všetky hráčky, ktoré hrali cez rok, pretože si to zaslúžia. V každom zápase dve baby pauzovali, pretože na každý zápas možno nominovať len dvanásť dievčat. Vo finále sa losovalo, ktoré dve hráčky nebudú hrať. Dievčatá to zvládli a vytvorili vynikajúcu súdržnú atmosféru. Ešte aj súperky nám napísali na našu internetovú stránku, že sa im páčil náš kolektív.
Smola bola v zápase o postup do finále, keďže dva sety sme ľahko prehrali a v treťom sme tesne vyhrali. Vo štvrtom sme zvíťazili jednoznačne, ale piaty sme smoliarsky prehrali o dva body. Tu sa prejavila absencia druhého rozhodcu. Jeden to neustriehol, hra sa kúskovala a dievčatá ostali nervózne. Tieto problémy s rozhodcami sa stávajú aj počas sezóny, keď nie raz sa stalo, že delegovaný rozhodca neprišiel na zápas. Potom musíme volať pískať trénerov alebo sa stáva, že pískajú aj rodičia.
Po prehre v semifinále sa dievčatá otriasli a rýchlo vzchopili. O polhodinu po zápase už boli pripravené hrať o tretie miesto. Uvedomili si, že neprišli len a len vyhrať, ale hlavne zahrať si. A že keď majú hrať o triete miesto, tak budú hrať o tretie miesto. A tak aj nastúpili.
Prvý set sme prehrali, druhý sa naťahovalo ale vyhrali sme ho a potom sme jednoznačne vyhrali tretí a štvrtý set. Oni precítili toto víťazstvo a boli veľmi šťastné.
Aké sú plány do budúcnosti, čo ďalej?
V družstve je dosť deviatačiek, ktoré idú ďalej. V základnej zostave boli jedna siedmačka, jedna ôsmačka a štyri deviatačky.
V druhej zostave, ktorá sa na ihrisko dostala menej, ostávajú ôsmačky, ktoré budú hrať súťaž starších žiačok aj v ďalšej sezóne. My tréneri sa chystáme trénovať kadetky a juniorky. Čiže tie deviatačky si potiahneme do kadetského družstva.
Je zlé, že žiarsky volejbal vypadol z extraligy, pretože aj tie deti, kadetky a juniorky hrajú preto, aby hrali najvyššiu súťaž a preto treba urobiť všetko preto, aby sa tam ženy vrátili a to čo najskôr, najlepšie ihneď po roku. A aj my urobíme všetko pre výchovu detí pre extraligu. Nech klub nemusí hráčky nakupovať, aby bolo čo najviac z našich radov.
Čo vás čaká v najbližších týždňoch?
Stala sa ďalšia vec, s ktorou nás nikto neoboznámil, nikto to s nami nekonzultoval. Vymysleli Slovenský pohár na antuke, niečo ako medzisúťaž. Nič proti antuke, antukový pohár je v poriadku, ale napríklad my nemáme antuku, nemáme to kde trénovať. To je ako pripravovať sa ma F1 a nemať trať na tréning. Na každý zápas budeme musieť vycestovať a nielen my, ale aj kopa iných mužstiev, ktoré tiež nemajú antuku. Tá je len v Banskej Bystrici, Liptovskom Hrádku a Hnúšti. A celkovo na antuke – hrá sa to vonku, veľa detí sú alergici. A okrem toho tieto dievčatá sú slečny, ktoré chcú cez leto chodiť s odhalenými ramenami, kolenami a pád na antuke je pádom, ktorý zanecháva stopy, niekedy aj trvalé. Tieto dievčatá netrénovali pády na tomto povrchu a my ich to ani nemáme kde učiť.
Pripravili: TOMÁŠ GEMZA a MARCEL POBEŽKA
