Manželia Ľudmila a Ján Kniezovci z Trubína majú spolu šesť detí, ktoré im dennodenne do života vnášajú svetlo. ,,Prisťahovali sme sa sem z Bratislavy. Tento kraj sme poznali a páčil sa nám. V tom čase sme už mali všetkých šesť detí a potrebovali sme viacej priestoru,“ vysvetľuje príchod do Trubína Ľudmila. Predstava veľkej rodiny im s manželom bola pomerne blízka, pretože pochádzajú z viacdetných rodín. ,,My sme boli štyri deti a manžel mal desiatich súrodencov, takže šesť detí nie je pre nás závratné číslo,“ hovorí Ľudmila. Ako prezradila, všetky ich ratolesti boli plánované a chcené. ,,Šesť detí je pre mňa ideálne, na viac by som si asi netrúfla. Mať dieťa neznamená len ho priviesť na svet. Treba ho vychovať, ľúbiť, chápať, podporovať, pomáhať a venovať mu veľa pozornosti,“ prezrádza svoj postoj šesťdetná mamička. ,,Som skutočne šťastná, že ich mám a neviem si predstaviť život bez nich.“ Vekový rozdiel medzi najstaršou a najmladšou dcérou je jedenásť rokov. ,,Ako prvá sa nám narodila dcéra Mária (25). Ďalšími v poradí boli Peter (23), Ondrej (21), Ján (19), Monika (16) a posledná do rodiny prišla Anička (14). Majka a Peter už s nami nebývajú, budujú si vlastné rodiny,“ pokračuje Ľudmila. Ako prezradila, obdobie, keď boli deti mladšie, nebolo vždy jednoduché. ,,Mať toľko detí nie je ľahká vec, ale s odstupom času to vnímam skutočne dobre a vysoko pozitívne. Najťažším obdobím bola asi puberta u mojich detí. Zažili sme ju šesťkrát a u každého bola iná. Každý z nich ju prežíval inak. Niekto citlivejšie, výraznejšie a iný zase úplne kľudne,“ vydýchla si Ľudmila. Od narodenia prvého dieťaťa až do dnešnej doby je Ľudmila žena v domácnosti. Jej prácou bola predovšetkým výchova detí, na ktorej sa manžel do veľkej miery podieľal. ,,Ja mám úžasného muža s vynikajúcou povahou. Keď boli deti malé, tak som bola dosť impulzívna a autoritu som sa snažila získať zvýšením hlasu. Manžel je naopak veľmi kľudný a vyrovnaný človek. Všetko sa vždy snažil riešiť priateľskou cestou a s humorom. Hlavne jemu vďačím za správanie sa mojich detí voči mne, pretože vždy ku mne pristupoval s úctou a k tomu viedol aj naše deti,“ spokojne rozpráva Ľudmila. Mať takúto veľkú rodinu je po finančnej stránke dosť náročné. O tieto záležitosti sa v rodine Kniezovcov staral Ján, otec rodiny. ,,Keď tak nad tým uvažujem, keď boli deti mladšie, myslím, že to bolo jednoduchšie. Hlavne čo sa týka zaodievania. Dnes už to nie je také jednoduché, ale zase na druhej strane už toľko toho nezašpinia, nezničia a nevyrastú z nich, ako keď boli malí. V každom prípade, keby som povedala, že to bolo jednoduché, tak by som klamala,“ situáciu s odstupom času hodnotí Ľudmila. Mnohí rodičia často potrebujú pomoc a opateru detí od starých rodičov. Ľudmila a Ján si museli pomôcť sami. ,,Prisťahovali sme sa z Bratislavy, takže dať deti na pár hodín ku starkým bol problém. My sme to ale dobre zvládali. Keď sme potrebovali niečo vybaviť, tak sme sa s manželom prestriedali alebo sme deti jednoducho zobrali so sebou,“ pokračuje Ľudmila. Žijeme v dobe, kedy už nie je až také bežné poznať rodinu so šiestimi deťmi, ,,Nestretla som sa so situáciou, kedy by okolie reagovalo prehnane alebo negatívne. Možno preto, že v obci Lovčica-Trubín je viac takýchto rodín,“ zamýšľa sa mama detí. Je obdivuhodné, s akým nadšením a spokojnosťou rozpráva Ľudmila o svojej rodine. Napriek tomu, že to v mnohých situáciách a fázach výchovy či dospievania nebolo určite jednoduché, z jej rozprávania v nás zostal silný pocit, že keď človek chce, tak všetko sa dá zvládnuť s úsmevom na tvári. Za tento jej pozitívny prístup si Ľudmilu jej deti vážia a majú ju rady, čo jej preukazujú okrem iného aj darčekmi, ktoré dostáva na Deň matiek. ,,Moje deti si vždy v tento deň spomenú. Staršie deti mi podarujú väčšie, spoločné darčeky a tie mladšie také drobnosti pre potešenie,“ hovorí spokojná mamička. Ľudmila je zatiaľ ženou v domácnosti, no napriek tomu svoje deti viedla k pomáhaniu s domácimi prácami. ,,Dievčatá sa samé púšťajú do upratovania v dome a chlapci sa skôr chytajú do ťažších prác okolo domu. Varenie ich neočarilo, takže to zostáva na mne,“ vysvetľuje Ľudmila. Prezradila, že rodina je pre ňu všetkým. Všetko čo robí, robí pre svoju rodinu, ktorej zasvätila svoj život. Ľudmila má rada už tradičné dovolenky s celou rodinou v Nízkych Tatrách a prechádzky v prírode. Svoju rodinu a čas strávený s nimi si váži a je na nich hrdá. Všetky jej deti sú jedinečné, ale majú množstvo spoločných povahových čŕt. V závere nášho rozhovoru Ľudmila o svojich deťoch prezradila ich hudobné nadanie. Krásne spievajú a vedia hrať na rôznych hudobných nástrojoch. Nikdy nenavštevovali hudobnú školu a samy sa naučili hrať na gitaru, flautu a dokonca aj organ. Ľudmila a Ján sa snažili svojim deťom vytvoriť krásne rodinné prostredie, do ktorého sa budú aj po odchode z domu rady vracať. Ľudmila je rada, že má takúto veľkú rodinu. Aj napriek tomu, že ako dievča nemala vysnívanú dokonalú predstavu o svojej budúcej rodine, s tým, akú má teraz, je veľmi spokojná.
KRISTÍNAFALŤANOVÁ
