Poloha: Kremnické pohorie, časť Jastrabská vrchovina,v údolí
kremnického zlatonosného potoka nazývaného Rudnica
Nadmorská výška: 390 m
Rozloha: 867 ha
Počet obyvateľov: 410
Historický exkurz
Obec založil v roku 1390 Mikuláš Bartoš z Hája. Patrila pod opátstvo vo Sv. Beňadiku, od roku 1487 je uvádzaná ako Bartos Leuka. V roku 1565 pod menom Lehôtka patrila k dŕžavám Ostrihomskej kapituly a arcibiskupstva. Od roku 1776 patrí k Banskobystrickému biskupstvu. Miestni obyvatelia pracovali ako železničiari, baníci, roľníci, rozšírené bolo aj včelárstvo. Dominantou obce je kostol sv. Jána Nepomuckého, ktorý stojí na gotických základoch z 15. storočia. Medzi historické pamiatky patrí socha sv. Jána Nepomuckého a ľudový roľnícky dom so slamenou strechou, ktorý sa zachoval dodnes. Milovníkov histórie techniky zaujme vodný mlyn, vetracia šachta Hlavnej dedičnej štôlne, kováčska vyhňa a píla. V obci sa nachádza aj požiarna strážnica postavená v roku 1940. V erbe je zobrazený biskup s mitrou na hlave, v pravej ruke drží privátnu berlu. Na postave je veľmi zreteľný plášť biskupa. Medzi významné osobnosti obce patria Andrej Mojžiš a Tóno Vozár, ktorí pôsobia vo zvolenskom Divadle Jozefa Gregora Tajovského.
Starostom Bartošovej Lehôtky je už tretie volebné obdobie Ľubomír Bielik. Jednou z priorít jeho programu bolo vytvorenie novej individuálnej bytovej výstavby. „Je to približne päťmiliónová investícia. Pozemok na tento cieľ sme výhodne kúpili od otca biskupa. Výstavbu na ňom plánujeme zrea- lizovať do štyroch rokov,“ hovorí na úvod starosta. Do tohto projektu sa púšťajú s pomocou ministerstva výstavby a eurofondov. Pozemok chcú pripraviť a potom lacno, za symbolickú cenu, predať hlavne mladým občanom, aby z obce neodchádzali. „Na obecnom úrade už evidujeme žiadosti o tieto pozemky a pomaly začíname pripravovať všetky inžinierske siete,“ podotkne. Zabezpečia tam vodu, plyn, elektrické energie, septik, káblovú televíziu, parkovisko, kanalizáciu a verejné osvetlenie. Medzi ďalšie priority Bielikovho volebného programu patrila rekonštrukcia káblovej televízie, ktorá bola zastaralá. „Investovali sme do nej štyristotisíc korún a už je aj hotová. Anténový systém nepoužívame vôbec, všetko ide z družice,“ pokračuje Bielik.
Momentálne v obci realizuje výstavbu svojej výrobnej prevádzky bratislavská spoločnosť zaoberajúca sa potravinárstvom, hlavne pekárenskými výrobkami. Tristomiliónová investícia je naozaj veľká. Jej prevádzka by sa mala spustiť v novembri tohto roka. „Výkup pozemkov sme pripravovali my. Je to obrovská, štyri a pol hektárová parcela. Nebude tam len fabrika, ale aj obchod, čerpacia stanica a bytovka pre zamestnancov,“ vysvetľuje. Prínosom veľkého investora bude aj zamestnanosť, vytvorí sa približne tristo pracovných miest. Z občanov obce by sa tam mohlo zamestnať minimálne tridsať ľudí. Ešte pred deviatimi rokmi, keď sa Bielik ujal starostovania, mali v Bartošovej Lehôtke päťdesiatdva nezamestnaných. Teraz ich je asi sedemnásť, čiže spomenutých tridsať miest ani nenaplnia. „Táto firma nám určitou sumou zasponzorovala aj tohtoročnú rekonštrukciu celého obecného úradu. Urobili sme tu vlastne byt pre ľudí, ktorí sa podieľajú na stavbe fabriky,“ hovorí. Okrem iného je v obecnom úrade zariadené fitnescentrum pre ženy vo veku od štyridsať do šesťdesiat rokov. V kultúrnom dome majú možnosť v podobnom zariadení cvičiť aj ženy od šesťdesiat rokov vyššie. „Máme tu aj materskú škôlku, ktorej ročné náklady sú približne 650 000 korún. Chodí tam dvanásť detí, ale jej kapacita je pre dvadsaťpäť až tridsaťpäť detí. V budúcnosti ju možno naplníme,“ dodáva a verí, že populácia sa bude zvyšovať. Zaujímavosťou Bartošovej Lehôtky je, že ako jedna z mála obcí dáva pôrodné 10 000 korún všetkým matkám, nielen prvorodičkám. Je to vlastne dar pre dieťa, ktoré sa narodí a zostane občanom Bartošovej Lehôtky. Plánujú aj skanalizovanie celej obce, pretože teraz majú len čiastočnú kanalizáciu. V spolupráci so spomínanou bratislavskou firmou chcú vybudovať čističku odpadových vôd a to aj napriek tomu, že zákon im to neukladá.
Do Bartošovej Lehôtky sa chystá vstúpiť ešte jeden investor. Keďže tam majú veľké množstvo zeolitu, urobili konkurz na jeho ťažbu. Vyhrala ho česká firma, ktorá je na trhu už 130 rokov. Približne od septembra sa chystá budovať fabriku pri hlavnom ložisku zeolitov. „My, ako obec, staviame na priemyselný park. Lákame sem investorov a stavby povoľujeme, ale tak, aby to nerušilo obyvateľov obce.“
Staronový starosta nám na záver prezradil, že jeho veľkou záľubou bol v minulosti futbal. Dokonca súťažne hrával prvú dorasteneckú ligu. Teraz svoj voľný čas využíva hlavne na práce okolo domu. Nezabudne však dodať, že má rád aj nohejbal, pričom každoročne usporadúvajú turnaj o pohár starostu obce.
Ľudový dom so slamenou strechou
Historický domček so slamenou strechou sa snažia zachovať budúcim generáciám ako spomienku na niekdajšiu architektúru v okolí baníckej Kremnice. Tento samostatný pamiatkový objekt bol v minulosti prístupný verejnosti aj so svojím interiérom. Je postavený v centre obce pri hlavnej ulici a je dobre viditeľný aj z cesty medzi Žiarom nad Hronom a Kremnicou. Domček vykazuje celý rad typických architektonických znakov daného regiónu. V terajšej podobe zodpovedá obydliu a hospodárskemu vybaveniu drobného roľníka v horskej oblasti v druhej polovici 19. storočia. To však nevylučuje jeho skorší vznik o pol až jedno storočie. Objekt je v prednej časti podpivničený. Pivnica je vnútorná, z neopracovaného kameňa a s valenou klenbou. Izba, pitvor s otvoreným ohniskom, komora aj maštaľ je murovaná z kameňa, len z menšej časti opracovaného. Vonkajšie aj vnútorné omietky sú hlinené, s prídavkom vápna. Stropy sú drevené s použitím trámov. Kresané hrady a pílené dosky sú zanesené tenkou vrstvou hliny. Podlaha v obytnej izbe je drevená, v maštali brviencová, v ostatných častiach je ubitá hlina. Architektúra objektu je výrazne ovplyvnená baníckym ľudovým staviteľstvom. Výhodné je aj vizuálne spojenie domčeka s ďalšou významnou pamiatkou v obci, rímsko-katolíckym kostolom. Ten bol postavený pôvodne na staršom gotickom základe, s veľmi výraznou polohou a obrannýmmúrom.
