Lekár a vinár zároveň
„Vždy ma to ťahalo k botanike, biológii, archeológii a medicíne,“ začína chronologicky rozprávanie levický lekár o ceste k vinohradníctvu, na ktorej ho pri prvých krokoch sprevádzali starí rodičia a rodičia. „Otec mojej mamy, Michal Cícer, bol roľníkom, ale aj chýrnym vinohradníkom.
Po fyloxérovej kalamite, keď voška zlikvidovala takmer všetky vinice u nás aj v celej Európe, mal prvý vysadené ušľachtilé vinohrady. Víno predával vo veľkom. Krčmári najmä z Horehronia chodili s furmanmi na konských povozoch a neskôr autami do jeho dvora. Zároveň pomáhal predať víno aj ostatným Čajkovčanom. Keď víno predal, išiel sa pozrieť, kde ho krčmár uložil. Aj od toho závisela kvalita vína. Vinárska česť mu nedovolila, aby sa víno nesprávnym skladovaním znehodnotilo. Vrhalo by to zlé svetlo na jeho prácu a ohrozovalo jeho živobytie,“ vysvetľuje. Ako však hovorí, úcta k hroznu a vinici má v Čajkove oveľa hlbšie korene, siahajúce do ďalekej minulosti.
Čajkovčanov zachránilo víno
Prvá písomná zmienka o predaji čajkovského vína pochádza z roku 1526. Tieto aj ďalšie historické údaje mapuje Jaromír Muráni v knihe Putovania – Dejiny vinohradníctva, ktorú napísal a vydal v decembri minulého roka. Uvádza sa v nej, že začiatky vinohradníctva v Čajkove možno sledovať už v 11. storočí. Pre väčšinu Čajkovčanov znamenalo zdroj celoročnej obživy. Kvalitným vínom zásobovali krčmy v okolí, ale ho predávali aj do Kremnice a Banskej Štiavnice, ktoré boli významnými baníckymi mestami. Podľa doložených záznamov bolo čajkovské víno drahšie ako vína z okolia Bratislavy, čo svedčilo o jeho kvalitách. V čase tureckých nájazdov víno dokonca zachránilo životy obyvateľom Čajkova. Keď v roku 1624 odvliekli Turci do zajatia 202 obyvateľov, v priebehu desiatich rokov rodáci vykúpili 140 žijúcich zajatcov. Poslúžili na to dukáty získané z predaja vína. Ďalšie životy sa miestnym podarilo zachrániť aj tým, že sa v čase ničivých nájazdov ukryli v tajných chodbách čajkovských vínnych pivníc.
Hrozno na sopečných svahoch
Pestovanie viniča v časoch socializmu znamenalo prilepšenie si do rodinného rozpočtu.
„Hrozno sa vykupovalo za slušné ceny. Aj vďaka tomu si Čajkovčania mohli postaviť domy, kúpiť autá alebo inak skvalitniť život. Treba však povedať, že sú to tvrdo zarobené peniaze,“ hovorí J. Muráni. Vie, o čom hovorí, lebo jeho rodina vlastní niekoľko rozsiahlych viníc. Hroznu sa darí na južných svahoch v okolí obce aj vďaka tufovému podložiu, ktoré vzniklo ako dôsledok sopečnej činnosti. Výhodou tufového podložia je, že je dobrým tepelným izolantom.
Čajkovské vinice sa celkovo rozprestierajú na 110 hektároch. Vinohrady tu boli a sú samozrejmosťou v každej rodine. Ako J. Muráni s humorom hovorí, hajlokov a chyžiek, ako miestni nazývajú viničné domčeky, je toľko ako domov v obci. Počas letných víkendov je takmer celá dedina presťahovaná
vo viniciach.
Vinohradnícka rodina
V tradícii vinohradníctva pokračujú aj dva synovia J. Murániho – Michal a Martin. „Manželka Marienka, ktorá je chemická laborantka, nám pomáha - zriadené má malé laboratórium. Pred tromi rokmi sme spolu absolvovali kurz degustovania u uznávaného odborníka - profesora Fedora Malíka a získali sme degustátorskú licenciu. Marienka je jednou z mála žien na Slovensku, ktorá sa takouto licenciou môže pochváliť,“ hovorí uznanlivo hlava rodiny. Ako prezrádza, zastane aj prácu v rodinných viniciach. Tej je od jari do jesene stále dosť. „Vinice treba zjari najskôr ostrihať, prúty priviazať, vinič okopať, počas roka aj sedemkrát chemicky ošetriť,“ vymenúva činnosti známe každému vinohradníkovi. Vo svojich viniciach má J. Muráni dvanásť odrôd hrozna. Jednou z nich aj veltlín zelený, ktorý
na tohtoročnej oblastnej degustácii vín v Čajkove získal zlatú medailu. „V apríli sme zorganizovali už
13. ročník degustácie, na ktorom bolo hodnotených vyše tristo vzoriek vín,“ hovorí J. Muráni, ktorý je predsedom miestneho vinohradníckeho spolku. „Spolok sme založili v roku 2001 a jeho snahou je udržať vinohradnícku tradíciu, ktorá sa po revolúcii opäť začala rozmáhať.“
A čo je alfou a omegou kvalitného vína? „Mierna zima, leto s výdatnými dažďami a dlhá a teplá jeseň, aby cukornatosť hrozna bola čo najvyššia,“ dodáva J. Muráni.
JANA NÉMETHOVÁ
