„Všetko som Súdnej rade avizoval a opísal. Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať,“ povedal a odišiel. Na opakovanú otázku napokon ešte zareagoval: „Išiel som tam zištne. Bol som mladý a po absolvovaní školy som chcel získať byt. Aj tak som ho nedostal. Čo vám mám hovoriť rozprávky o tom, ako mi prekážalo, že boli okolo mňa samí eštebáci? Odišiel som ešte v skúšobnej lehote na vlastnú žiadosť,“ povedal sudca.
Podľa zoznamu sudca Čaniga začal v ŠtB pracovať na odbore ekonomickej kontrarozviedky v roku 1980. Ako podporučík po desiatich mesiacoch na vlastnú žiadosť odišiel.
Peter Lukáč, poverený zastupovaním predsedu súdu, o pôsobení Čanigu v kontrarozviedke ŠtB nevedel. „Poverený vedením som krátko, v jeho osobnom spise som nebol. Nevedel som o tom,“ povedal Lukáč.
O tom, či je etické byť sudcom s takýmto životopisom, hovoriť nechcel. Aj Čanigovi kolegovia to považujú za jeho osobnú vec. „Neviem o tom, ani o tom nechcem vedieť. Mňa zaujíma len to, aký je sudca, či sú jeho výroky v súlade s právom, alebo nie. Pokiaľ viem, s profesionalitou nemá žiadne problémy,“ povedal jeden zo sudcov.