Podľa získaných informácií sme ju hľadali najprv v obci Hodruša Hámre, kde mala hlásený posledný pobyt, no neúspešne. Dozvedeli sme sa však, že už takmer polroka žije v Žiari nad Hronom, údajne v ubytovniach známych aj ako ,,Jadrany“. Ani tu nám šťastie neprialo. Bývalí susedia nám poradili, že by sme ju mohli nájsť v časti Kortína, kde žijú najchudobnejší občania Žiaru...
Obyvatelia chatrčí nás ochotne nasmerovali správnym smerom. Ako sme sa blížili, v diaľke pred domom sme videli stáť mladú ženu s dieťaťom pritlačeným na hrudi. ,,Dominika je ešte v nemocnici alebo je už v dojčenskom ústave?” spýtala sa nás okamžite na svoju dcéru jej matka Eva. Ako nám vysvetlila, do situácie, v akej sa nachádza, sa dostala po zavrhnutí vlastnou matkou. ,,Už osem rokov sa nerozprávame. Povedala mi, že mám zabudnúť na to, že som jej dcéra a nemám ju viac oslovovať,“ prezrádza začiatok nepríjemností mladá žena. Zostala úplne sama. Neskôr spoznala muža, s ktorým začala žiť. Túžila po domove, deťoch a vlastnej rodine, ktorá jej tak chýbala. ,,Bývali sme v Hodruši. Mali sme tam rodinný dom, no životné okolnosti nás donútili odísť, a tak sme sa dostali do Žiaru,” vysvetľuje príchod do nášho mesta viacnásobná mamička. ,,Dominika je moje piate dieťa a prvé, ktorého sa musím pre vážnosť finančnej situácie vzdať,” rozpráva cez slzy. O príbytok, v ktorom býva so svojím druhom a štyrmi ratolesťami, sa delí ešte so švagrinou a jej deťmi. ,,Dominika je veľmi malá na to, aby bývala v takýchto podmienkach. Naozaj by som ju sem nemohla priniesť,” pokračuje. ,,Od začiatku tehotenstva som vedela, že dcérku si jednoducho nechať nemôžem. Chýba mi. Trápim sa, plačem a stále na ňu myslím. Je to veľké súženie, no radšej ja prežijem zvyšok života v mukách, že som ju dala preč, ako by som sa mala pozerať na to, ako sa ona trápi hladom, keď jej nebudem mať dať čo jesť. Neprejde ani minúta, aby som na ňu nemyslela, no snažím sa utešovať myšlienkou, že niekto si ju adoptuje. Bude ju ľúbiť, dá jej poriadny domov, pekné a čisté šaty, hračky a aj vzdelanie. Chcem, aby mala lepší život ako mám ja,” s plačom rozpráva Eva. Odhodlaná zabezpečiť Dominike lepší život, nezmenila svoje rozhodnutie ani po dohováraní personálu pôrodníckeho oddelenia Všeobecnej nemocnice v Žiari nad Hronom. ,,Aj Dominikinmu otcovi sa jej ťažko vzdáva, no naozaj nemáme na výber. Sme šťastní, že je krásna a zdravá. Možno sa vám to zdá ako najjednoduchšie riešenie pre nás, ale opak je pravdou. Z vnútra nás to oboch požiera,” dodáva so zúfalým pohľadom v očiach Eva. Svoj smutný príbeh, ktorý ju bude sprevádzať celým životom, pre MY porozprávala v nádeji, že si ho snáď raz Dominika prečíta a dozvie sa pravdu. O tom, že ju mama milovala aj napriek tomu, že sa jej vzdala.
