V strednej časti Námestia svätej Trojice v Banskej Štiavnici stojí dom, ktorého spodná časť bola vybudovaná v roku 1567, ako to dosvedčuje dátum na kamennom vchode vo vnútri budovy. Dom je architektonicky zaujímavý najmä tým, že sa dotváral v ďalších storočiach. V 18. storočí bol zásadne prestavaný. V tomto období vznikla aj arkáda v jeho vnútornej časti. Priečelie domu bolo výrazne upravené v 19. storočí. V posledných rokoch bol objekt zreštaurovaný. V Banskej Štiavnici sa zaužívalo, že domy dostávali pomenovanie podľa svojich bývalých majiteľov alebo užívateľov. V tomto prípade išlo o rodinu známeho banskoštiavnického kníhtlačiara Augusta Fridricha Joergesa, ktorý sa zaoberal tlačením a vydávaním kníh, časopisov, pohľadníc, litografií, pamätníkov, fotoalbumov a podobne od roku 1870. Táto kníhtlačiareň pracovala v Banskej Štiavnici až do roku 1949, kedy bola znárodnená. Začiatkom 19. storočia patril dom význačnému banskému lekárnikovi Michalovi Heinrichovi. Nemenej zaujímavá osobnosť v ňom žila aj v druhej polovici 20. storočia. Bol to profesor slovenčiny v Priemyselnej škole chemickej Jozef Vášáry (1915 – 1973). Okrem svojej profesie stredoškolského učiteľa sa venoval aj niečomu inému. Vytvoril známu postavu štiavnického Nácka. Od roku 1952 sa zúčastňoval najrôznejších podujatí v mestách Českoskovenskej republiky. Veľkej popularite sa tešili jeho vystúpenia v rozhlase a televízii. Stal sa šíriteľom baníckej kultúry úsmevom. V štiavnickom nárečí, no veľmi kultivovanou formou. Bolo zaznamenaných viac ako tisícpäťsto vystúpení štiavnického Nácka. A tak si myslím, že tento dom by sa mohol kľudne nazývať aj Vášáryovský dom.
