„Na nehodu si celkom nepamätám. Spomínam si až
na to, ako ma utierali od krvi. To už bola pri nehode záchranka,“ vracia sa k nešťastnej udalosti Róbert Holka. Stala sa pred dvomi rokmi v piatok 17. júna o pol desiatej večer na výpadovke pri Levickom hrade. Róbert bol navštíviť sestru v Leviciach a stopom sa chcel vrátiť do Hronských Kľačian, kde býva. Domov sa
v ten deň už nedostal.
„Odviezli ma do levickej nemocnice, ale nefungovalo cétečko, preto ma previezli do Nitry. Tam som podstúpil náročnú 6-hodinovú operáciu na neurochirurgii. Mal som krvácanie do mozgu. Za to, že zákrok dobre dopadol a som nažive ďakujem primárovi
Máriovi Ratajovi a doktorovi Milošovi Lampertovi,“ hovorí R. Holka.
Jeho trápenie sa však týmto neskončilo. Pravú časť lebečnej kosti, ktorú mal po náraze do auta rozdrvenú na malé úlomky, bolo potrebné dať dokopy - zreparovať. „Časť kosti, veľkú ako päsť, mi
z hlavy vybrali a poslali do Košíc, kde ju reparovali. Zatiaľ som tri mesiace chodil s dierou v lebke. Mal som ju prekrytú kožou, ktorú mi postupne zobrali z hrudníka, ruky a nohy. Aj jednu cievu
v hlave mi nahradili cievou z ruky. Pozrite sa, dodnes tu mám jazvy,“ ukazuje na zošívaný hrudník a ruku, kde má pamiatky až po dvoch zákrokoch.
Róbert mal ale smolu, jeho telo reparovanú kosť neprijalo, rana mu stále hnisala. Preto mu ju znova vybrali a znova poslali na reparovanie do Košíc. Ďalších šesť mesiacov chodil bez časti lebky. Ani potom však lekári neboli úspešnejší. Preto padlo rozhodnutie: kosť vymenia za náhradu podobnú titánovej s priemerom veľkým približne desať centimetrov. Operáciu podstúpil len nedávno - 23. apríla. V nitrianskej nemocnici ho operoval špecialista, neurochirurg Ondrej Šedivý
z Nových Zámkov.
„Pred dvomi týždňami ma pustili z nemocnice domov. Teraz čakám, či telo túto náhradu prijme,“ vyjadruje nádej R. Holka. Optimistický postoj mu dodáva aj vidina nástupu do novej práce.
Po dvoch rokoch, strávených
v nitrianskej nemocnici, kde sa spoznal s takmer všetkými lekármi a sestričkami, sa na prácu vodiča teší: „Cítim sa dobre, napriek tomu, že mi lekári dávali iba desaťpercentnú nádej na prežitie.
Po nehode som mal totiž štyridsaťstupňové horúčky, našťastie som nemal poškodený mozog a ani žiadne zlomeniny. Postupne som podstúpil osem operácií, vrátane transplantácií. Som poskladaný ako z lega. Môžem povedať, že pred dvomi rokmi som sa znova narodil. Siedmeho júna oslávim meniny, sedemnásteho druhé narodeniny...“
JANA NÉMETHOVÁ
