„V sobotu, deň pred Veľkonočnou nedeľou, som bol odviezť svoju sestru na letisko vo Schwechate. Som ťažko zdravotne postihnutý a vlastním aj preukaz a kartičku pre invalidov. Po príchode na letisko som preto zaparkoval na parkovacie miesto označené pre zdravotne postihnutých,“ vracia sa Richard ku dňu, kedy mu rakúski policajti spôsobili veľké problémy. Pri termináli číslo 1 sú vraj takto vyznačené tri miesta. Jeho auto je označené kartičkou, ktorá mu dovoľuje na takýchto miestach parkovať. Keď tak urobil, po pár minútach prišlo policajné auto spoločne s odťahovou službou a skontrolovali, či tam stojí oprávnene. Po prekontrolovaní a zistení, že má na aute označenie, odišli preč. V tom čase sa ešte pohyboval v blízkosti svojho auta. Keď prišiel čas odletu jeho sestry, išiel s ňou do letiskovej haly. Po rozlúčke s ňou, čo trvalo asi desať minút, odtiaľ vyšiel a zrazu videl svoje auto naložené na dodávke odťahovej služby, ktorá ho odvážala preč. „Hneď som išiel za neďaleko stojacim policajtom a vysvetlil som mu danú situáciu. Vysielačkou sa spojil s ďalšími policajtmi. Po ich príchode som sa preukázal preukazom ZŤP, ktorý mi dovoľoval zaparkovať na spomínanom mieste,“ hovorí Richard. Tento preukaz je medzinárodne uznávaný v celej EÚ na bezplatné a časovo neobmedzené parkovanie, Rakúsko nevynímajúc. Aj napriek tomu, že jeho znalosť nemeckého jazyka je pasívna, zúfalo sa im snažil vysvetliť nespravodlivosť situácie. Obmäkčiť sa však nedali a naparili mu blokovú pokutu 80 eur. Ako poslednú možnosť záchrany pred finančným trestom videl v odhalení svojej protézy. Vyhrnul si preto nohavice, aby videli jeho postihnutie a uverili, že je naozaj invalid a teda aj v práve. „Len mykli plecom a trvali stále na svojom,“ podotkne obeť rakúskej polície. Pokutu odmietol zaplatiť, ale povedali mu, že ak ju neuhradí, nevrátia mu auto. Keď im dal požadované peniaze, na kus papiera napísali adresu, kde ho mal nájsť. Chcel bližšie vysvetlenie, ale oni mu len povedali, že je to vzdialené asi dva kilometre. „Keďže sa pohybujem za pomoci protézy a moje postihnutie mi nedovoľuje až takú bezproblémovú chôdzu, poprosil som ich, aby ma tam odviezli. Odmietli s tým, že si mám zobrať taxík,“ pokračuje pohoršene. Oslovený taxikár však tiež nebol príjemný a povedal mu, že je to krátka vzdialenosť a také niečo sa mu neoplatí. Richardovi nezostávalo nič iné, len ísť peši hľadať adresu, ktorú mu dali policajti. Dve hodiny blúdil po okolí a pritom niekoľkokrát stretol uškŕňajúcich sa policajtov, čo ho pokutovali a neboli ochotní pomôcť, ani poradiť. Nakoniec uprosil jedného z viacerých taxikárov, aby ho odviezol. Keď sa konečne dostal k autu, zistil, že je na úplne inom mieste, ako ho nasmerovali policajti. Taxikárovi zaplatil poslednými drobnými, ktoré ešte mal. Majiteľ odťahovej služby mu odmietol vydať auto, kým nezaplatí ďalších 150 eur za odtiahnutie. „Či som chcel alebo nechcel, bol som nútený vybrať si z bankomatu peniaze a zaplatiť,“ trpko konštatuje. Po príchode domov to na neho všetko doľahlo. Napísal sťažnosť na rakúske veľvyslanectvo v Bratislave, odtiaľ to posunuli do Rakúska. Okrem toho Richardova mama kontaktovala ministerstvo zahraničných vecí. Tam napísali oficiálnu sťažnosť, ktorú poslali na naše veľvyslanectvo v Rakúsku, aby to prešetrili. Momentálne čaká na odpoveď. „Zatiaľ mi prišlo len stanovisko riaditeľa swechatskej polície, ktorý trvá na tom, že som tam stál protizákonne a rozhodnutie o blokovej pokute bolo oprávnené,“ krúti hlavou. Či už bol autom v Chorvátsku, Maďarsku alebo na Ukrajine, bežne parkoval na miestach označených pre invalidov, no problém s tým nikdy nemal. „Zaujímavé je, že vedľa mňa vtedy zaparkoval Rakúšan na rovnako označenom mieste. Prišiel možno desať minút po mne, ale na rozdiel od neho, moje auto odtiahli a on tam stále parkoval,“ hovorí a vysvetľuje, že chce finančnú kompenzáciu aspoň za blokovú pokutu. „Okrem finančnej straty bol najhorší pocit poníženia, keď som im ukazoval svoje postihnutie. Ešte dobre, že som sa pred nimi nevyzliekol. Čo som si mal sňať protézu z nohy a zahodiť ju, aby uverili?!“
EVA ŠTENCLOVÁ