V poslednom čase asi mnohí Kremničania nemohli spávať z neistoty, ako dopadne ich mesto, čo bude s ich osudom ďalej a či vôbec budúcnosť má pre nich zmysel. A ich obavy boli odôvodnené. To nie sú prázdne frázy, ale realita, ktorá na jednu stranu váh postavila tvrdý biznis založený na zisku a na tú druhú misku postavila zase právo ľudí mať vlastný domov nerušený ťažbou, ktorá možno prinesie pár pracovných miest, niekomu zisk, ale ktorá za sebou aj niečo zanechá a z toho sa bude spamätávať príroda desaťročia, ak sa vôbec spamätá.
Kto pozorne sledoval osud novely banského zákona v parlamente, tak môže potvrdiť, že okrem množstva anjelov strážnych, ktorí krúžili nad hradným vŕškom, okrem lobistických skupín, ktoré prešli chodbami zákonodarného zboru, museli zabojovať aj tajní škriatkovia z banských štôlní tzv. permoníci, ktorí strážia históriu kráľovského mesta. Ako sa hovorí, po vojne je každý generál a aj v tomto prípade osud tohto regiónu zobralo do rúk len pár jednotlivcov. Keď som sa s nimi stretol na prvom rokovaní, nevideli ešte výsledok, ale mali veľkú nádej a odhodlanie aspoň sa o to pokúsiť pre ďalšie generácie. Všetci sa prelúskali množstvami odborného materiálu, boli spoluautormi niekoľkých desiatok verzií pozmeňovacieho návrhu a vždy boli pripravení pomôcť, keď im zazvonil telefón z poslaneckej lavice pani Kramplovej, ktorá prevzala poslaneckú iniciatívu a postavila sa na tú stranu barikády, kde sa neponúka sponzorstvo, ale zodpovednosť za budúcnosť. Hlasovanie o novele sa niekoľkokrát odkladalo, niekoľkokrát sa menil samotný text pozmeňovacieho návrhu, ktorý nakoniec prešiel drvivou väčšinou všetkých poslancov s počtom 138 „ZA“.
Všetci sme si vydýchli a aj keď sme vyhrali jednu bitku, o víťazstvo vo vojne musíme ešte zabojovať. Vďaka poslankyni, ktorú s týmto regiónom spája jej detstvo, sme však získali právo vyjadriť sa k tomu, kto a čo bude v našich katastroch realizovať a toto právo s Kremnicou sme získali pre všetky obce, kde sa podobný zámer ťažby objaví. Ak sme sa doteraz pozerali na prsty poslancov parlamentu, odteraz budeme pozerať na prsty poslancov samosprávy, koho záujmy budú zastupovať. Výsledok však nebol náhodný a je za ním veľa práce a hlavne stoja za ním ľudia. Nebudem teraz písať o aktivitách pani poslankyne, lebo ona to zobrala ako svoju povinnosť a celý proces obstála aj napriek mnohým tlakom na jej osobu. Chcem však poďakovať starostovi Obce Lutila Jánovi Pružinovi, ktorý bol iniciátorom mnohých pracovných stretnutí, aby sme raz neľutovali, že sme sa aspoň nepokúsili. Obrovskú zásluhu na odbornej príprave a argumentácii má primátorka Kremnice Zuzana Balážová, s ktorou sme boli v neustálom kontakte a konzultovali všetky možné variácie návrhov tak, aby sme výsledkom pomohli zvrátiť negatívne vízie pesimistov. No a poďakovanie nepochybne patrí zástupcovi starostu Obce Lutila a advokátovi v jednej osobe Viktorovi Šurkovi, ktorý tvoril úzky poradný tím poslankyne a spolu s ňou absolvoval všetky rokovania na ministerstve hospodárstva a je spoluautorom dnešného znenia časti banského zákona.
Jednu búrku sme teda prežili, ale čakajú nás určite ešte ďalšie, aby sme s určitosťou mohli povedať, že ťažba v Kremnici je minulosťou. Že sme na správnej ceste, dokazujú mnohé odkazy, listy, či e-maily od občanov, ktoré si poslankyňu v Bratislave našli. A jedným z nich môj komentár aj ukončím: „Pani Zdenka, veľmi sme sa o Kremnicu a seba báli. ĎAKUJEME!!!“
DANIEL GELIEN
(autor je asistent poslankyne NR SR ZdenkyKramplovej)
