- Ako hodnotíte svoje pôsobenie v Kolíne v uplynulej sezóne?
- V prvom rade treba povedať, že som nemohol byť príliš spokojný, pretože sme nesplnili cieľ, ktorý nám vedenie klubu dalo a to bol postup minimálne do semifinále. Stroskotali sme však už vo štvrťfinále na silnom Manheime. Sezóna bola ťažká. Mne osobne sa v produktivite celkom darilo, ale opakujem, všetko znegoval neúspech v play-off.
- Čakali ste po sezóne pozvánku do reprezentácie?
- Áno, pozvánku do tréningového kempu som čakal, ale netušil som, ako sa situácia vyvinie. Všetko sa točilo okolo príchodu hráčov z NHL. Každý deň prípravy sme absolvovali v neistote, či zostaneme a pôjdeme na šampionát, prípadne či odcestujeme domov. Veril som si a bol som veľmi rád, že sa mi podarilo prebojovať na šampionát.
- Keďže ste boli na svojich druhých majstrovstvách sveta, môžete porovnávať. V čom bol najväčší rozdiel medzi Rigou a Moskvou?
- Ťažko možno porovnávať, predsa len išlo o 2 rozdielne turnaje. Najväčší rozdiel bol v tom, že v Rige nebolo veľké centrum a všetko sme mali pomerne blízko. Naproti tomu Moskva je veľkomesto a najhoršia bola predovšetkým doprava, ktorá nás neraz ubíjala. Všade bolo veľa ľudí. V tom bol asi najmarkantnejší rozdiel.
- Prečo Slovensko neuspelo na šampionáte a neprebojovalo sa ďalej?
- Každý vie, že celé to je o jednom zápase. My sme sa snažili naň zodpovedne pripraviť, ale jednoducho ten zápas nám absolútne nevyšiel. Urobili sme veľa chýb hlavne v obrane, za ktoré sme tvrdo pykali. Švédi však hrali veľmi dobre a zaslúžene postúpili do semifinále.
- Sklamalo vás, že ste dostávali na ľade málo priestoru?
- Určite, že som tým nebol nadšený. Každý z nás si bol vedomý toho, že hviezdy z Ameriky dostanú najviac priestoru, čo bolo pochopiteľné. Očakával som, že si zahrám v tretej alebo štvrtej päťke a preto som bol sklamaný, že som zápasy prakticky nedohrával. Určite som si trúfal na viac priestoru na ľade.
- S kým z reprezentačného mužstva si najviac rozumiete?
- Všetkých chalanov som z videnia poznal. S viacerými mám výborné vzťahy. Na izbe som býval s Andrejom Podkonickým, s ktorým sa poznám ešte z pôsobenia vo Washingtone, takže asi s ním.
- Ako dlho plánujete pôsobiť v Nemecku?
- Zmluvu s Kolínom mám ešte na ďalšiu sezónu. Uvidíme, čo bude potom. Ale tým sa teraz nechcem zaoberať. Momentálne je pre mňa prioritou Kolín.
- Veríte ešte v návrat do NHL?
- Priznám sa, že už neverím v návrat do tejto ligy. Táto kapitola je s najväčšou pravdepodobnosťou pre mňa uzavretá. Po tom, ako som odohral na šampionáte minimum, som nemohol svojimi výkonmi osloviť žiadneho pozorovateľa. Takže na NHL už ani nemyslím.
- Ako budete tráviť leto, špecifické obdobie pre každého hokejistu?
- Predovšetkým sa budem snažiť byť s rodinou i rodičmi. V podstate celý čas som v Nemecku, preto je leto výbornou príležitosťou opäť sa stretnúť so známymi a viacerými rodinnými príslušníkmi. A chystáme sa na týždennú dovolenku, ale kam to bude, to v tejto chvíli ešte neviem povedať. Leto je krátke, koncom júla odchádzame naspäť do Nemecka, kde sa mi začne tvrdá príprava. Preto sa snažím čo najviac si vychutnať leto.
- Vrátite sa po skončení pôsobenia v Nemecku späť domov, do Nitry?
- Určite sa vrátim, mám totiž v Nitre dom, takže je to jasné. A či ešte budem hrať v Nitre hokej? Hovorí sa nikdy nehovor nikdy a ak by prišla seriózna ponuka z nitrianskej strany, určite by som ju zvážil. To je však zatiaľ hudba budúcnosti.
ĽUBOŠ RÁC
