Pred rokom vyšla Štefanovi Wolfovi z Novej Bane zaujímavá zbierka poviedok pod názvom Lohajova Anička. Poviedka pod týmto istým názvom zaujala aj pracovníkov Slovenského rozhlasu, ktorý ju odvysielal v podaní národného umelca Karola Machatu. No uznanie si vyslúžila aj poviedka Žobráčkina jabloň a o celej zbierke sa uznanlivo vyjadrili v recenziách aj niektorí odborníci z oblasti literatúry ako Slávo Kalný či novinárka a spisovateľka Anna Sláviková. Tá vo svojej recenzii okrem iného píše: „Autor knihy Lohajova Anička, kronikár tamojšej lokality, príťažlivou, sčasti literárnou formou, zaznamenáva výpovede pamätníkov starších generácií, alebo len spomienok ich predkov, ktoré sa šírili v rodinách ústnym podaním. Z etnografického hľadiska sú tu hodnotné opisy interiérov obydlí, v ktorých ľudia na strednom Slovensku žili, ich hospodárstva, ošatenie, komunikácia, ale aj celkový spôsob života. Nepopierateľným pozitívom pisateľa je nielen jeho láska k prírode, ale aj znalosť jej tajomstiev a zákonitostí. Poviedku Žobráčkina jabloň možno považovať za literárnu poviedku plnú citov. Iba znalec užitkových drevín dokáže detailne popísať zápas o prežitie stromu v ťažkých prírodných terénoch a neľútostných podmienkach, ktoré mu neraz spôsobí nežičlivá ľudská ruka. Príbeh Lohajova Anička, podľa ktorej pomenoval autor celú knižku, je emociálne silnou výpoveďou o postavení ženy na slovenskom vidieku začiatkom minulého storočia. Mladej a zdravej lazníčke nepomohla ani krása, ani zručnosť. Jej otec využíval jej silné ruky na ťažkú robotu na statku, akoby bola mužom...“ Štefan Wolf – Slameníkov nezaspal na vavrínoch. Pozitívne recenzie, dopisy, telefonáty a návštevy ho potešili a povzbudili. A tak možno čoskoro uzrie svetlo sveta aj ďalšia kniha, ktorá by mala čerpať najmä z rodinnéhoprostredia.
(jef)
