Čas plynul, bolo už skoro jedenásť hodín, keď chceli prejsť k ďalšiemu báňu. „Prechádzali sme cez húštinu, mama vpredu. Len zrazu začala kričať...,“ vracia sa tridsaťročná Zuzana k šokujúcemu okamihu, kedy statný maco napadol jej matku. Tá sa v sebaobrane oháňala kosákom. „Keď som to uvidela, rozbehla som sa za ňou pomôcť jej.“ V snahe zachrániť matku nemyslela na vlastnú bezpečnosť, medveď však okamžite zaregistroval ďalšiu korisť. „Rozbehol sa za mnou. Snažila som sa utiecť, ale pri behu som sa potkla a spadla na zem,“ opisuje Zuzana sekundy hrôzy. „A... zahryzol mi do nohy a odišiel... zahryzol a odišiel,” ešte stále neveriacky krúti hlavou nad šťastným koncom mladá žena. Vysvetľuje si to tak, že po páde zostala ležať na zemi bez pohybu a so zatajeným dychom. „Pritom som vôbec nehrala mŕtveho chrobáka, bol to strach, ktorý ma úplne paralyzoval,“ hovorí otvorene. Len čo sa medveď vzdialil, hneď vyskočila na nohy a spolu s mamou utekali do dediny. Na zranenie sa radšej ani nepozrela. „Vedela som, že bolesť príde až o niekoľko minút. Tie stačili na to, aby som dobehla k autu...,“ dodáva. Na sekundy hrôzy rýchlo zabudla, tvrdí, že sa nebude báť opäť vrátiť do hory. Väčší strach však prežívajú jej najbližší, najmä matka, ktorá celý útok videla na vlastné oči. „Manžel mi daroval veľký nôž, bez ktorého vraj do hory nemám ísť,“ usmieva sa.
Zuzana je momentálne hospitalizovaná na chirurgickom oddelení žiarskej nemocnice. Do žily jej prúdi infúzia s antibiotikami a čaká ju aj nepríjemné očkovanie proti besnote. Na stretnutie s medveďom jej zostane doživotná pamiatka. Odtlačok štyroch veľkých zubov na lýtku pravej nohy.
ALENA BARTÓKOVÁ
