Po zoznamoch spolupracovníkov ŠtB sa zhruba po dvoch rokoch na internete objavili aj zoznamy jej profesionálnych pracovníkov. Išlo o inštitúciu, ktorú komunistická mašinéria za socializmu využívala doslova na špinavú prácu z hľadiska najzákladnejších princípov demokracie a najzákladnejších práv občanov. Hlavným cieľom príslušníkov ŠtB bolo hľadanie triednych nepriateľov vo všetkých sférach spoločenského života. Profesionálni pracovníci tejto inštitúcie sa snažili pre spoluprácu získavať ľudí, ktorí boli ochotní „bonzovať“ dokonca aj na rodinných príslušníkov, či blízkych priateľov. Zväčša to boli ľudia, ktorí boli v aparáte KSČ na rôznych funkciách a aj v týchto prípadoch boli najhorlivejšími tí, ktorí si „prihrievali polievočku“ na svojich maličkých postoch a dúfali, že im to prinesie určité výhody. Uverejnením zoznamov profesionálnych pracovníkov ŠtB sa neudialo takmer nič nového, keďže mnohých z nich okolie pozná už z čias ich pôsobenia v tejto inštitúcii a „väčšie rybky“ zostali aj tento raz mimo zverejneného zoznamu. Do spoločnosti sa však znova vniesla nová trauma. Medzi bývalých pracovníkov ŠtB patril aj súčasný náčelník Mestskej polície v Novej Bani Jaroslav Svetík. „Bolo to zamestnanie ako každé iné. O tom, ako som sa dostal práve do sféry ŠtB, by som musel rozprávať širšie. Mal som vtedy devätnásť rokov a o zadelení v rámci vtedajších bezpečnostných zložiek rozhodovali komisie. Išlo to mimo nás. Nikto z nás nevedel, kam bude zaradený, kde skončí. Podľa mňa, každá práca sa dá vykonávať rôzne. Ja som si vedomý, že som ju vykonával čestne. Som si tiež vedomý, že som nikomu neublížil a svoju funkciu nikdy nezneužil. Keď som sa prihlásil do konkurzu na post náčelníka Mestskej polície v Novej Bani, vtedajšie vedenie som na moje bývalé zamestnanie upozornil. Nakoniec, vyrastal som v tomto meste, každý ma tu pozná a ja som sa tým nikdy netajil. Ak si niekto myslí, že som mu ublížil, nech mi to povie otvorene, a potom sa bude o čom baviť. Ako sa to celé vyvinulo v našej spoločnosti, ako sa to spolitizovalo, to musí posúdiť každý sám. Nebaví ma o tom ani hovoriť a nechcem sa o tom ani baviť. Mňa politické hry nezaujímajú,“ vyjadril sa pre MY o svojom bývalom zamestnaní a súčasnej situácii. Či mestský úrad vyvodí vzhľadom k pôsobeniu náčelníka mestskej polície v zložkách vtedajšej ŠtB nejaké závery, sme sa snažili zistiť u prednostu mestského úradu Alojza Kopernického, ktorý má v kompetencii aj personálne záležitosti. Podľa neho podlieha náčelník mestskej polície priamo pod primátorku mesta, Jaroslav Svetík túto funkciu prevzal na základe konkurzu ešte v čase primátorovania Jána Polca. Prednosta sa o takéto veci vôbec nezaujíma, keďže sa ho nedotýkajú.
Názory ľudí na ďalšie „hrabanie sa“ v minulosti našich občanov sa rozchádzajú. Celá táto záležitosť mala byť zrejme riešená hneď po „nežnej revolúcii“, a nie po toľkých rokoch. Zverejnenia, napríklad agentov ŠtB, rozhodne nemali byť paušálne, ale rozdelené podľa toho, či bol na to v prípade konkrétnych mien aj opodstatnený dôvod. Teda vtedy, keď Ústav pamäti národa disponoval aj konkrétnymi materiálmi o spolupráci. Žiaľ, na zverejnenie sa použili zoznamy, kde sa nachádzali aj sledované a preverované osoby alebo osoby, ktorých materiál bol skartovaný. Zoznamy profesionálnych pracovníkov majú tiež svoje nedostatky a v zásade nepriniesli nič nové.
„Svojho eštebáčika“ si totiž každý dobre poznal. Žiaľ, tí, ktorí riadili celú mašinériu ŠtB, aj tento raz zostávajú neznámi.
(jef)