Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Rodinu mu založil osud

Bol ešte chlapcom, keď prišiel najskôr o otca a o niekoľko rokov nato aj o matku. Zrazu zostal sám so svojimi maloletými súrodencami, pre ktorých nebol len bratom, ale aj otcom a matkou. Určite ho poznajú mnohí Žiarčania. Róbert Ivanič v súčasnosti pracuj

„Chodil som na priemyslovku, keď mi z jedného dňa na druhý zomrel otec. Celý život robil hutníka, dostal mozgovú porážku. Ráno cestou do práce odpadol na autobusovej zastávke. Chlapi ho zobrali k lekárovi, ktorý mu predpísal acylpyrín a poslal ho do roboty,“ s trpkosťou v hlase hovorí Róbert. Keď prišiel zo školy, otec bol už doma a mama si všimla, že rozpráva „z cesty“. Zavolali preto pohotovosť a previezli ho do nemocnice. „Na druhý deň ma už mama čakala, kedy prídem zo školy a pôjdeme ho spoločne navštíviť. Keď sme tam prišli, v lekárskej miestnosti bol nejaký praktikant. Pýtali sme sa na otca a on nám chladne oznámil, že exitoval,“ pozastavuje sa Róbert nad spôsobom, ako bezcitne im budúci lekár oznámil otcovu smrť bez toho, aby si preveril, v akom sú príbuzenskom vzťahu. Sestra mala vtedy šesť rokov, brat štyri.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Súdruhovi bol nesympatický
Akoby ich rodina nebola už dosť skúšaná, ešte v tom istom roku diagnostikovali jeho mame rakovinu prsníka. Absolvovala všetky liečebné procedúry, samozrejme, aj chemoterapiu, ale prsník jej museli amputovať. „Napriek tomu, v začiatkoch choroby sa vládala starať o domácnosť aj deti. Ja som medzitým zmaturoval a chvíľu som pracoval, keď mi prišiel povolávací rozkaz na vojnu. Musel som narukovať, ale na skrátených päť mesiacov som podľa kompetentných nemal nárok. Vtedy som sa jedného súdruha podplukovníka na vojenskej správe opýtal, či by bola situácia iná, keby som mal „kopu“ detí ako niektorí naši spoluobčania, ktorým vyhovejú. Veď ja sa chcem starať o chorú matku a dve maloleté deti,“ spomína a myslí si, že bol dotyčnému súdruhovi jednoducho nesympatický. Narukoval do Opavy, odtiaľ sa dostal do vojenského útvaru v Lounách.
So svojimi problémami oboznámil aj veliteľa pluku, ktorý napísal na vojenskú správu v Žiari, aby ho prevelili bližšie k rodine. V odpovedi túto žiadosť znovu zamietli a veliteľ mu povedal, že tam musí byť proti nemu niekto veľmi zaujatý. Písali potom aj ministrovi obrany, odtiaľ to postúpili na okresnú vojenskú správu a postoj bol stále zamietavý. To isté sa opakovalo so žiadosťou prezidentovi a Ústrednému výboru komunistickej strany Československa.
Chceli z neho
vojaka z povolania
Po štyroch mesiacoch v Lounách sa ho veliteľ opýtal, či nevie o niekom, kto narukoval bližšie k Žiaru a urobila by sa výmena. Róbert spomenul vojaka z Nitry, ktorý bol školený v tom istom odbore ako on. Napísali tam, ale žiadna odpoveď nechodila. Veliteľ mu dal týždeň mimoriadnej dovolenky, aby sa tam išiel osobne pozrieť. Cestou do Nitry sa zastavil aj doma. Urobil, čo bolo treba, a pokračoval vo svojej púti ďalej. V Nitre sa hlásil a informoval u podplukovníka, ako to vyzerá s jeho prevelením. Povedal mu, že nikto z jeho nadriadených s tým nesúhlasí, preto mu nevyhovie. „Opýtal som sa ho, či vôbec čítal moju žiadosť a či pozná dôvod, prečo chcem byť prevelený. Bol som presvedčený o tom, že nie. Povedal som mu, že on sa opiera o stanovisko náčelníkov. Keby som to však psychicky nevydržal a siahol si na život, na zodpovednosť by nebrali nikoho iného ako jeho. V tom momente sa dotyčný vyjadril, že budem prevelený,“ hovorí o svojom vydretom „víťazstve“. Za celý rok aj pol jeho pôsobenia v Nitre s ním spomínaný podplukovník nekomunikoval. Skoro každý víkend však chodil domov, čím veľmi pomáhal svojej mame. „Svojou prácou som si získal všetkých nadriadených, ktorí boli proti mojej výmene. Na konci služby mi navrhli, aby som sa stal vojakom z povolania, čo som odmietol,“ podotkne so smiechom a žartuje, že na začiatku sa s ním ani „skriňa nerozprávala“.

SkryťVypnúť reklamu

Zbohom, syn môj
Po návrate domov sa zamestnal a mamina choroba začala naberať na „obrátkach“. Keďže jej začali vypadávať vlasy, oholil jej hlavu. „Na psychiku to bolo náročné. Vybavil som jej parochňu, ale neskôr nosila radšej šatku,“ rozpráva so smútkom v hlase. Jeho súrodenci si poriadne neuvedomovali, že mama im zomiera. Ani Róbert si to nechcel pripustiť. „Raz som jej kúpil okrem iného pulóver... ona mi povedala, že načo, veď o chvíľu aj tak zomrie. Ale viem, že na dvore sa ženám na lavičke chválila s darčekom odo mňa.“ Jej stav sa stále zhoršoval. Čo zjedla, hneď vyvrátila. Začala chudnúť a veľmi chradnúť, preto jej povedal, že by bolo lepšie, keby išla do nemocnice na infúzie. „Keď som ju tam zaviezol, pri mojom odchode mi povedala „zbohom, syn môj“. Veľmi ma to zabolelo, až ma pri srdci pichlo. Nasledujúci víkend sme ju išli navštíviť. Mala meniny, tak sme jej doniesli obľúbené gladioly. Chcela sa osprchovať a poprosila ma, aby som jej pomohol. Zobral som ju na ruky, odniesol do kúpeľne a po všetkých procedúrach sme sa s ňou aj s deťmi rozlúčili,“ pokračuje s bolesťou v očiach. Bol v práci, keď mu zatelefonovala suseda a oznámila tú strašnú správu o maminej smrti. „Vždy som vedel, že sa to stane, ale nechcel som si to pripustiť. Začal som kričať do telefónu, že to nie je pravda.“ Položil telefón a hneď išiel domov. Tam sa dozvedel, že suseda našla na schodoch plakať jeho sestru s telegramom v ruke, ktorý jej dala poštárka. Bol z toho zhrozený. Sestra mala vtedy 12 rokov, brat 10.

SkryťVypnúť reklamu

Chodili na neho
anonymné udania
„Maminku sme pochovali a začali sme žiť v rodičovskom byte sami. Hneď som požiadal úrady o pestúnsku starostlivosť, muselo sa to riešiť súdnou cestou. Vtedy sa mi „dostali do uší“ neprajné reakcie niektorých ľudí, že nie som vhodný na opateru detí. Keď som išiel na súd, brat ma prosil, aby som ho vyhral. Našťastie, stalo sa tak,“ opisuje vtedajšiu situáciu. So svojimi súrodencami prežíval ich choroby, dospievanie, sestrine dievčenské problémy, maturity... Starostlivosť o nich bral ako samozrejmosť. „Kým ešte žila mama, neraz sme sa o tom rozprávali a prízvukovala mi, aby som ich nedal do sirotinca,“ hovorí a pritom zdôrazňuje, že v iných rodinách sú na výchovu detí dvaja, ale on bol na všetko sám. Okrem toho musel odolávať rôznym narážkam a drobnohľadu ľudí. „Chodili na mňa aj anonymné udania, že žijem zo sirotského dôchodku. Niekomu asi klalo oči, že moje deti, či už išli do školy v prírode, alebo do pionierskeho tábora, chodili oblečené lepšie, ako deti nejakých inžinierov. Tie moje nikdy nemohli mať rozstrapkaný golier na košeli, lebo by povedali, že sa o ne nestarám. Vždy som im hovoril, že si neprajem, aby sa poriadne neučili. Všetko by padlo na moju hlavu a zobrali by mi ich,“ vysvetľuje.

Kurátorka sa rozplakala
Raz, keď prišiel domov, mu súrodenci povedali, že u nich bola sociálna kurátorka a ani sa nevyzula. Pýtala sa ich, či im nič nechýba a či nie sú hladní. Informovala sa aj u triednych učiteliek detí. Tie jej povedali, že také desiaty, aké si nosia do školy ony, nemá nikto. Okrem toho, Róbert nevynechal ani jedno rodičovské združenie. Vyšetrovanie poza chrbát ho nahnevalo, preto za ňou osobne išiel. „Povedal som jej, že keď je kurátorkou, mala by byť pre deti príkladom. Ona sa však nedokázala ani len vyzuť a po celom byte chodila obutá. Dotyčná sa rozplakala a ja som dostal päťsto korún ako mimoriadnu odmenu za vzornú starostlivosť,“ povie so zadosťučinením. O príspevok päťsto korún požiadal aj odborové organizácie zo svojho, otcovho aj maminho zamestnania. Takto nazbieral sumu dvetisíc korún, ktorú použil na zaplatenie pionierskeho tábora v zahraničí.

Cena sympatie
Starostlivosť o domácnosť a deti mu veru problémy nerobila. Okrem varenia, pečenia, upratovania a všetkého ostatného dokázal dokonca sestre ušiť sukňu, blúzku a bratovi nohavice. Závesy a záclony, ktoré mu visia na oknách, si tiež ušil sám. Pred dvadsiatimi rokmi ho dokonca niekto prihlásil do súťaže otec roka. Organizoval ju celoslovenský týždenník a Róbert získal cenu sympatie od čitateľov. „Sestra s bratom sú vlastne ako moje deti. Nemusím sa hanbiť za to, ako som ich vychoval. Keď ich niekto predo mnou chváli, „rastiem“ pri tom. Dodnes ma majú v úcte a každému jednému rodičovi by som prial, aby ich deti uznávali tak, ako moji súrodenci mňa. Máme nádherný vzťah,“ dodáva. Dnes už majú svoje rodiny, ale stále ho navštevujú a telefonujú si. Osamelo sa necíti, vlastné deti mu nikdy nechýbali. „Životný údel založiť si rodinu som si splnil, osud mi ju založil.“


EVA ŠTENCLOVÁ

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  5. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  6. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  7. Na bezpečnom internete záleží
  8. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 852
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 027
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 369
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 249
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 838
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 709
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 684
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 349

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  2. Tupou Ceruzou: Norbert Bödör je obžalovaný v ďalšej kauze
  3. Jozef Stasík: EU a roboty
  4. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  5. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  6. Marek Mačuha: Falošný poplach - 2. Klimatické modely
  7. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  8. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 037
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 521
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 478
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 853
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 611
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 376
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 524
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 387
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Miernemu svahu sa tešia hlavne rodiny s deťmi a začínajúci lyžiari.

Problémom naďalej zostáva prístupová cesta.


6. feb
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


4. feb
Ilustračné foto.

TOP 30 prináša ďalšie výnimočné príbehy.


31. jan
Ján Kožuško, zakladateľ projektu Programko.sk

Na samotných kurzoch sa lektori nevenujú len tematike, na ktorý je workshop zameraný, ale poslucháčov upozorňujú aj na nástrahy internetu. Veď pojem kyberšikana sa v našom slovníku natrvalo usadil. V internetových vodách číhajú na deti rôzne nástrahy.


31. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  2. Tupou Ceruzou: Norbert Bödör je obžalovaný v ďalšej kauze
  3. Jozef Stasík: EU a roboty
  4. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  5. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  6. Marek Mačuha: Falošný poplach - 2. Klimatické modely
  7. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  8. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 037
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 521
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 478
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 853
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 611
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 376
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 524
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 387
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu