Každý kto videl radosť a nadšenie v ich očiach pochopil zmysel takýchto akcií

V Športovom klube Victoria Žiar nad Hronom sú deti s telesným postihnutím zo Žiaru nad Hronom a z Banskej Bystrice. Zaoberajú sa hrou zvanou BOCCIA (hra podobná petangu alebo anglickému curlingu), ktorá sa hráva v telocvični na ihrisku podľa presných rozmerov. Je to aj paraolympijský šport. Zúčastňujú sa na turnajoch po celom Slovensku a dosahujú celkom pekné výsledky. Na majstrovstvách SR obsadili v kategórií jednotlivcov 1. miesto v kategórií BC2 zásluhou Tomáša Kráľa, ktorý je aj v reprezentácii Slovenska, 2. miesto v kategórii BC1, kde striebro získal Danko Magdolen a o 3. miesto v kategórii BC1 sa postaral Peťo Škultéty. Ale každé dieťa v ŠK Victóra už dosiahlo nejaké úspechy. Tomáš Kráľ dokonca vyhral medzinárodný turnaj v Rakúsku a v Česku. Zúčastnil sa aj Majstrovstiev sveta v Brazílii a nedávno sa vrátil zo svetového pohára v Kanade.
Deti sú rozdelené kategórií podľa postihnutia. V BC1 majú svojich asistentov, ktorí im podávajú loptičky, ale nesmú s nimi počas hry komunikovať a ani im radiť. Musia robiť len to, o čo ich požiada hráč. Kategórie BC2 a BC4 sú bez asistentov, to znamená, že súťažiaci robia všetko samostatne.
Piatkový program bol organizovaný vrámci MDD. Telocvičňa na CŠ sa zaplnila deťmi z klubu Victoria, ich rodinami a samozrejme prišiel aj krstný otec klubu Michal Handzuš, ktorý si priviedol na pomoc Tomáša Surového a Peťa Budaja. Tí si najskôr posadali medzi deťi a tie im úplne profesionálne ukázali, ako sa hrá boccia.
Hoci každý zo súbojov mal svojho víťaza, naozajstnými hrdinami sú všetky deti z ŠK Victória. Mnohé z nich prejavujú väčšiu silu a statočnosť, ako ľudia, ktorí netrpia žiadnym telesným postihom. Nevzdávajú sa, aj keď sú pre nich činnosti, ktoré my zvládame bez problémov, neuskutočniteľné. Každý kto videl radosť a nadšenie s hry v ich očiach pochopil zmysel takýchto akcií. Tieto deti veľmi emotívne prežívajú každé víťazstvo a každú prehru.
Po ukončení vzájomných zápasov sa deti vrhli na hokejové hviezdy, ktoré strávili v ich zajatí minimálne polhodinu rozdávaním podpisov a fotením. Pokušeniu odfotiť sa s hráčmi neodolali ani rodičia. Poďakovanie patrí Michalovi Handzušovi, Tomášovi Surovému a Peťovi Budajovi za to, že obetovali svoj vzácny čas určený na oddych a zúčastnili sa tejto akcie. A samozrejme naše uznanie smeruje aj ku všetkým rodičom a ľuďom, ktorí neľutujú svoj čas a úsile vynaložené pri práci s týmito deťmi.

MARCEL POBEŽKA