„Partiu som dal dokopy
cez internet a telefón,“ hovorí autor myšlienky, Levičan Ján Szabo. Prvý raz spoločný odber absolvovali vlani v septembri a zopakovali si ho pred pár mesiacmi vo februári. Minulotýždňový odber bol podľa neho výnimočný tým, že na „transfúzku“ neprišli po svojich, ale na motorkách. Na parkovisku vedľa seba stáli vyleštené čopre a „jogurty“. „Zabalené v umeline a rýchle sa kazia,“ vysvetľuje s úsmevom príznačný názov pre motorky, ktorých ceny dosahujú stovky tisícov korún.
Dvadsiatka motorkárov rôzneho veku najskôr absolvovala povinnú vstupnú prehliadku, kým sa postupne vystriedala na lôžkach. „Toto je môj 48. odber, doma mám zlatú Janského plaketu,“ prezrádza organizátor akcie. Hoci pracuje v mochovskej elektrárni, motorky sú jeho záľubou už dlhé roky. „Jazdím odjakživa. Len keď boli deti malé, mal som pauzu,“ smeje sa
J. Szabo. Ako ďalej hovorí, dvojkolesovým tátošom sa upísala aj jeho manželka, ktorej ale zatiaľ chýba vlastná motorka. V darcovstve krvi ho zase nasledujú obaja dospelí synovia. A ako sa mu podarilo dať dokopy partiu chlapov a presvedčiť ich na darovanie krvi? „Nebolo potrebné ich veľmi presviedčať. Spoločné darovania krvi zorganizovali slovenskí motorkári cez internetový server už desaťkrát, v Leviciach sme spoločne tretí raz,“ vysvetľuje. Podľa jeho slov aj takýmto spôsobom chcú poukázať na dôležitosť darovania krvi: „Motorkárom sa darovanie zapáčilo a napokon pomáhajú aj sami sebe.“J. NÉMETHOVÁ
