Ministerstvo pôdohospodárstva Uhorského kráľovstva v Budapešti nariadilo už v roku 1913 Lesnému riaditeľstvu v Banskej Bystrici „...lokality Kulisovo (Badínsky prales), Geranka (Dobročský prales) a Plachta (táto lokalita nie je známa) vzhľadom na ich pradávny charakter chrániť ako prírodné pamiatky a zachovať pre budúce generácie.“
Badínsky prales sa nachádza v Kremnických horách a je situovaný na severovýchodnom svahu Laurína. Má rozlohu 30,7 hektárov a rozprestiera sa v nadmorskej výške 700 až 850 metrov. Prales je prístupnejší z obce Badín, kde je smerom do Badínskej doliny vybudovaný náučný chodník. Je celkom možné, že práve horšia prístupnosť zo strany Kremnice vytvorila podmienky, aby les zostal zachovaný a drevo nebolo využité na výrobu dreveného uhlia pre kremnické huty.
Je známe, že Kremnické vrchy sú vulkanického pôvodu, v ich stavbe prevláda andezit, a tak sa tu vyvinuli pôdy, ktoré sú bohaté na minerálne látky. Na týchto pôdach sa nachádzajú spoločenstvá stromov, z ktorých 85 percent tvorí buk, 10 percent jedľa a zvyšok javor, jaseň a brest. Buky sa tu dožívajú 230 až 250 rokov.
Veľmi bohatý je aj život živočíchov. V pralese bolo napočítaných 160 druhov chrobákov, najvzácnejšie sú bystruška, roháč, ploskáň, ďalej tu nájdeme viac ako 40 druhov hniezdičov, hádam najvzácnejším je bocian čierny.
Pri vstupe do pralesa sa človek cíti, ako keď vojde do vysokého gotického chrámu. Majestátne stromy vytvárajú očarujúce prostredie. Zvlášť zaujímavá je skutočnosť, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, kde sa pralesy zachovali. O to viac je ich preto treba chrániť.
RICHARD KAFKA