Žiarčania ju poznajú ako štatutárnu zástupkyňu občianskeho združenia Amáro dživipen – Náš život, ktoré vzniklo v roku 2005. No už aj pred jeho vznikom sa venovala organizovaniu kultúrnych, športových a vzdelávacích aktivít pre Rómov i Nerómov. Momentálne sa združenie snaží pomáhať hlavne nezamestnaným. „Organizácia v spolupráci s mestom zamestnáva 50 ľudí, ktorí vykonávajú aktivačné práce. Štyridsať z nich sa venuje verejno-prospešným prácam v časti mesta, kde žijú prevažne Rómovia. Je to Ulica hutníkov a Ulica duklianskych hrdinov. Stretli sme sa s tým, že ak robia Rómovia niečo pre seba, ich motivácia je vyššia,“ vysvetľuje podstatu činnosti OZ. To zatiaľ sídli v provizórnej kancelárii vytvorenej v nebytových priestoroch alebo, ako sa nehanbí priznať, v pivnici. Odtiaľ usmerňuje a koordinuje prácu Rómov. „Vidím v tom minimálne dve pozitíva. Je pre nich prijateľnejšie komunikovať s nami ako s úradníčkami. Pohybujú sa v známom prostredí, a okrem toho, je to aj príležitosť stretnúť sa. Koľkokrát spoločne pracujú rodičia s deťmi alebo susedia,“ vymenúva. Pre Janku je to možnosť porozprávať sa s nimi aj o iných veciach. Snaží sa presviedčať rómske matky, že ak je dieťa nadané, malo by sa ďalej vzdelávať. Existujú stredné školy, ktoré ponúkajú študijné programy priamo pre Rómov, či už ide o vyučovanie hry na hudobné nástroje alebo rómskeho jazyka. „Jedným z týchto zariadení je Gándího gymnázium. Keďže je to internátna škola, často deťom pomôže dostať sa z nevyhovujúceho sociálneho prostredia. Získajú tak šancu niečo dokázať. V súčasnosti tam máme tri žiarske deti,“ rozpráva. Problémom rómskej komunity je predovšetkým nízka informovanosť. Keď kandidovala do žiarskeho zastupiteľstva, prišli za ňou deň po komunálnych voľbách niekoľkí s tým, že idú voliť. „Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať,“ spomína.
Sama ešte nevie, aké budú jej kompetencie ako poradkyne, o tom sa rozhodne v nasledujúcich týždňoch. Podľa jej predstáv by sa v budúcnosti mala stať prostredníkom medzi mestom a žiarskymi Rómami.
Čo bude riešiť ako prvé? To je zrejmé. Chatrče v časti nazývanej Kortína stále pribúdajú. „To sú Rómovia, ktorí už nemajú inú možnosť a sú zatlačení do kúta. Žijú tam celé rodiny, často s niekoľkými deťmi. V minulosti k ničomu podobnému nedochádzalo. Hrozím sa toho, že v Žiari vyrastá rómska osada. V okresnom meste... je to hanba,“ konštatuje. Ani Rómovia v rôznych ubytovniach nie sú podľa nej v závideniahodnej situácii. Ak nebudú pravidelne platiť nájomné, skončia na ulici. Mnohí si za to môžu sami, v minulosti popredali byty, prišli o prácu a teraz sú v lepšom prípade vydaní napospas majiteľov ubytovní. „Viem o prípadoch, keď niektorí predali byty za 50 tisíc. Záujemca prišiel s peniazmi, rozmenenými na stovky a im sa to zdalo strašne veľa,“ krúti hlavou. Pozná však aj rodiny, ktoré takto žijú, pretože nemajú inú možnosť. Konkrétne východisko z kritickej situácie zatiaľ nevidí, no dá sa to riešiť jedine v spolupráci s mestom. Podľa nej by si sami Rómovia mali postaviť bytovku s nízkoštandardnými bytmi. „Peniaze by sa dali získať z rôznych štátnych fondov a pozemok možno od mesta. Tak sa to robí na východe Slovenska,“ uvažuje nahlas.
Napriek tomu, že žiarski Rómovia sa delia na rôzne skupiny a často nedôverujú ani svojim susedom, nie je podľa Janky všetko stratené. „Ja budem ochotná vždy poradiť každému. Ich právne vedomie je minimálne. Veľa z nich je dokonca negramotných. Verím, že sa nebudú obávať prísť za mnou so svojimi problémami,“ uzatvorila s nádejou.
(iva)