Kamila Zimermannová (1) - „Môj otec je poslancom už druhé volebné obdobie. Okrem neho poznám aj Miriam Blaškovičovú, je to naša rodinná kamarátka. Keď ocino kandidoval, podrobnejšie som si pozrela aj kandidátky. Ja sa však do toho veľmi nestarám. Tu v Štiavnici je to teraz také divné. Sú tu samé krčmy, nič poriadne pre mladých. Na diskotéky chodia štrnásťročné deti. Keď sa pozriete na chodníky, sú v zlom stave. Ženy im musia prispôsobiť aj obuv. Topánky s opätkami sú na Štiavnické pomery nepohodlné. V katastrofálnom stave je aj hlavná cesta vedúca od Ulice Andreja Kmeťa až po Križovatku. Nikto to nerieši.“
Júlia Parinová (2) - „Poznám ich mnohých a problémov je tu veľa. Vždy hovorím, že Štiavnica je najkrajšia na pohľadnici a z lietadla. Najviac ma trápia kopce, čím viac rokov mi pribúda, tým je to horšie. Ale naozaj ma trápi pošta. Je ťažké dostať sa tam či už z Križovatky, alebo z mesta. Najhoršie je to pre starších ľudí. Oslovila som s tým poslanca Beňa. Riešilo sa to, dokonca bola na sídlisku vyhliadnutá budova, v ktorej sa mala pošta zriadiť. Nakoniec nastali nejaké problémy a nevyšlo to. Hrozné je, že ani poštovú známku si nemáme kde kúpiť.“
Jozef (3) - „Nepoznám ani jedného. S problémom by som sa na nich obrátil, čoby nie. Sú tu zlé autobusové spoje. Väčšinou chodím pešo, na vlastných. Vyžaduje si to dobrú kondíciu, hlavne keď mám teraz zlomenú nohu. A tu na Drieňovej chýba pošta. Je tu toho viac, čo trebariešiť.“
(ešte)
