„Do Hronoviec som prišiel pre tridsiatimi piatimi rokmi za prácou,“ začína rozprávanie Jozef Košík, Marošov otec. „Pracoval som v nemocnici ako rehabilitačný pracovník, neskôr ako zdravotná sestra na psychoterapeutickom oddelení. Manželka Eleonóra tam robí dodnes. V ich šľapajach išiel aj starší zo synov Maroš. Aj s jeho menom to nie je celkom „v poriadku“. V rodnom liste má zapísané meno Marián a dátum narodenia: 29. máj 1975.
Po skončení základnej školy v Hronovciach išiel študovať za rehabilitačného pracovníka. Na vysokej škole sa zameral na psychológiu. Popri štúdiu začal moderovať v rádiu a následne v televízii Luna ako moderátor večerných správ. Aj po skončení vysokej školy a nástupe na vojenskú službu ostal médiám verný. Zaradený bol v armádnom magazíne vo verejnoprávnej televízii. Odtiaľ mal len na skok do najsledovanejšej televízie, kde začínal v Teleráne až sa prepracoval do Televíznych novín. „Do rádia aj televízie išiel cielene, táto práca ho baví,“ hovorí o známom synovi. „Pracovne navštívil aj niekoľko krajín v zahraničí, napríklad Libanon, Irak, Chorvátsko. Ale o práci nehovorí veľa, berie ju profesionálne. Vidím na ňom, že ho baví.“ Ako ďalej dodáva, hoci sa v Marošovom živote veľa zmenilo, ostal stále rovnako priateľský.
Pri pravidelných mesačných návštevách rodných Hronoviec sa naďalej stretáva s kamarátmi z detstva a mladším bratom Petrom, ktorý je ale momentálne v zahraničí. „V lete hrávame futbal na ihrisku, v zime hokej na zamrznutom ramene Hrona. Spolu chodíme aj na rybačky,“ vyratúva synove záľuby otec. Okrem športu rád kreslí, číta knihy o diplomacii, histórii a literatúre faktu. Veľa času trávi so svojou priateľkou. „Zoznámili sa v televízii, bývajú spolu v Bratislave v podnájme. Aj k nám domov chodievajú spoločne.“
Na svojho známeho syna je otec patrične pyšný. „Fandíme mu celá rodina, sme hrdí, že sa sám vypracoval. V zime pozerám správy pravidelne, v lete už pomenej. Čas mi zaberie práca okolo domu a v dielni pri ňom,“ načrtáva svoje záľuby hlava rodiny Košíkovcov. Patrí k nim rybárčenie a tokárstvo. „V dielničke mám točovku, ktorá je podobná sústruhu. Rozdiel je v tom, že sa na nej neopracováva kov, ale drevo,“ ukazuje v útulnej dielni Jozef Košík rôzne misky a svietniky, ktoré sám vyrobil. Práci s drevom sa venuje už niekoľko rokov. Zúčastňuje sa na súťažiach amatérskeho umenia a jeho výrobky mohli vidieť Hronovčania na výstave v rámci obecných slávností. Ako prezrádza, v decembri bude mať výstavu v levickom Juniore.
Na Marošov príchod sa vždy teší aj pani Norika. Jej záľubou je práca v prekrásnej záhrade okolo domu. Nedávno v obci spoluzaložila country skupinu Arizona Girls. Najviac sa teší na spoločné opekačky, na ktorých sa schádza celá rodina a priatelia. Ryby na ne dodávajú jej traja chlapi. Pri nich sa vždy niečo ujde aj dvom psíkom – Peggy a Jessy – ktorí sa stali členmi rodiny Košíkovcov.
JANA NÉMETHOVÁ
