- Začnime hodnotením sezóny. Aká bola z pohľadu Levíc?
- Sezónu by som rozdelil na tri tretiny. V prvej časti sme podávali dobré a vyrovnané výkony a dôležité bolo, že sme uspeli v náročnom zápase v Želiezovciach, ktorý nás udržal v hre o postup. V druhej časti prišli náročné zápasy, predovšetkým s Čakou a Tlmačmi, ktoré sme nedokázali dotiahnuť do úspešného konca. V zápase s Tlmačmi sme nehrali príliš dobre, hostia pôsobili lepším dojmom, no napriek tomu sme mali v závere blízko k víťazstvu. Hráčom však akoby v ťažkých chvíľach chýbalo srdce. Naopak, v zápase s Čakou sme hrali skvelo a je škoda, že sme nedokázali v prvom polčase využiť viaceré čisté šance. V druhom polčase už súper takticky držal remízu a získal bod, po ktorý si vlastne prišiel. V tretej časti sa už sezóna prakticky iba dohrávala, nemali sme to vo svojich rukách a muselo sa čakať na zakopnutie súpera, ktoré ale neprišlo. Nikdy sme ale nemali postup vo vlastných rukách a to rozhodlo.
- Ktorý zápas by sme mohli označiť ako zlomový, kde sa rozhodlo o vašom nepostupe do 5. ligy?
- Ťažko sa dá vyberať jeden zápas, myslím si, že my sme si konár podpílili už v jesennej časti, kedy sme nevyhrali niekoľko dôležitých zápasov, Čaka získala 7-bodový náskok a potom už bolo náročné s tým niečo urobiť. Dôležitý bol aj vzájomný zápas, ale aj keby sme ho vyhrali, stále by mala Čaka náskok. Súťaž však mohla byť ešte o niečo dramatickejšia.
- Aké najväčšie pozitíva mala pre vás sezóna 2006/2007?
- Napriek tomu, že postup nám unikol, dá sa u nás nájsť veľa pozitív. Predovšetkým to bola výborná obrana, ktorá dostala v súťaži najmenej gólov, a v podstate môžem vyzdvihnúť aj útok, ktorý bol mimoriadne produktívny a dával veľa gólov. Chlapci tvorili výborný kamarátsky kolektív, mali sme mnoho mladých chalanov. A tiež si cením aj výborné návštevy na štadióne, ktoré akoby pripomenuli niekdajšiu slávu futbalu v meste.
- A čo negatíva?
- Za najväčšie negatívum považujem to, že v niektorých zápasoch chýbalo hráčom to povestné chcenie, akoby nechali bojovné srdce niekde v šatni. Preto tie bodové straty. V tíme tiež bolo veľa vysokoškolákov, čo sa postupne prejavilo v tréningu, keď sme viackrát netrénovali kompletní, pretože hráči mali iné povinnosti, čo rešpektujem, no našim postupovým ambíciám to rozhodne nepridalo.
- Koho by ste vyzdvihli? Ktorí z hráčov podávali kvalitné výkony a boli oporami kolektívu?
- Nechcem príliš vyzdvihovať jednotlivcov, predsa len futbal je kolektívna hra. Pochválil by som brankára Ivaniča, ktorý hlavne v zápasoch s ťažkými súpermi podával výborné výkony. Mužstvu enormne pomohli aj skúsenosti Jána Maslena, ktorý vnášal pokoj do zadných radov.
A v prvej polovici sezóny hral výborne aj Martinček, lenže potom mu pribudli školské povinnosti a bolo to horšie. Absolutórium si jednoznačne zaslúži celá obrana, ktorá pracovala ako hodinky.
- Aká je vaša budúcnosť pri levickom kormidle. Ostávate alebo končíte?
- Neviem to ešte s určitosťou povedať, mali sme zasadnutie výboru, kde sa vyhodnotila sezóna. Zmluva sa mi skončila a pravdepodobne sa vrátim k mládeži. Na starosti budem naďalej mať aj brankárov. Už keď som na jeseň zasadol na trénerskú stoličku, malo to byť iba na niekoľko kôl a nakoniec som odkoučoval celú sezónu.
- Levicami sa šírili v poslednom období rôzne správy o tom, prečo opora zadných radov Ján Maslen chýbal v poslednom kole. Môžete vysvetliť príčinu jeho absencie?
- Ján Maslen mi volal asi hodinu pred zápasom a povedal mi, že z určitých dôvodov nemôže nastúpiť na zápas. Ja som po príčinách jeho absencie nepátral a túto správu som vnímal ako holý fakt a rešpektoval som Maslenovo rozhodnutie. Žiadne spory medzi nami neboli.
ĽUBOŠ RÁC
